Nejbližší koncerty
  • 29. 03. 2024NAURRAKAR Nuclear Misanthropic Black Metal https://www....
  • 03. 04. 2024Gurs - post punk z Baskicka ve šlépějích kapel jako Chain...
  • 04. 04. 2024Conflict (uk), Ginnungagap (cz)
  • 05. 04. 2024Conflict (uk), Eye for an Eye (pl), Lucifer Efekt (cz)
  • 05. 04. 2024Black thrash metalová formace Unpure ze Švédska a black m...
  • 05. 04. 2024Hrají: N.V.Ú. punk ( Východní Čechy ), STREET MACHINE har...
  • 06. 04. 2024Conflict (uk), Eye for an Eye (pl)
  • 08. 04. 2024Pestilence se vrací do Ostravy! Tentokrát je doprovodí Ca...
ASMODEUS - "Pobřeží královny Marie"

Bratislavská thrash metalová kapela CATASTROFY se valí na česko-slovenskou scénu. Na svém kontě mají dvě EP z nichž především druhé \"Tento Štát Sa Musí Zničiť!\" z loňského roku představuje zatím nejlepší nahrávku této party.

Zdravím CATASTROFY! Ti, kteří česko-slovenskou thrashovou scénu sledují pozorně, Vás dobře znají, ale i přesto si myslím, že jste v Česku stále méně známá parta a proto se hned na začátek nevyhneme představovačce. Takže kdo a odkud jsou CATASTROFY?

Boris: Serus bráško. Nás poriadne nepoznajú ani na Slovensku, takže žiadne strachy. Sme rokenrolová banda z Bratislavy hrajúca thrash metal v zložení: Boris – spev; Beňo – gitara; Jano – gitara; Mifo – basa; Roman – bicie.

Rovnou bych navázal na historii kapely. Kdy jste se rozhodli začít hrát a co bylo tím hlavním impulsem? Už od samého začátku jste chtěli drtit thrash metal, nebo jste se chvíli hledali? Zkuste zalovit v paměti a trochu přiblížit vývoj CATASTROFY.

Boris: S Beňom som sa spoznal ešte na strednej, menili sme muziku, kecali o kapelách a chceli mať svoju vlastnú, ako naše vzory. Ani jeden z nás ale nehral na žiadny nástroj. Beňo si teda želal od Ježiška gitaru, a ja som si kúpil svoju prvú basu od pankáča za 500 korún. Bol to ľavák a prerobil si ju podľa seba, takže som ju musel prerábať naspäť pre praváka. Struny držala v kobylke šnúrka od topánok a znela presne tak, jak si práve teraz predstavujete. Prvé skúšky prebehli u Beňa v detskej izbe, kde sme si z Guitar Pro pustili bicie a na sucho hrali „Ace Of Spades“ a predstavovali si, že hráme pre plný štadión. Takto sa to začalo v roku 2005.

Beňo: Bohovské bolo mať gitaru aj basu a nemať aparatúru. Po pár mesiacoch sme zohnali ďalšieho gitaristu, bubeníka a dali dokopy prvú skúšku, kde sme prvé týždne hrali asi desať hodín denne „Paranoid“ od Black Sabbath. To leto sme hrali dokolečka 3 covery, aby sme sa zohrali, až sme začali robiť vlastné pesničky. V našom prípade to malo od začiatku ten thrashový náboj. Počúvali sme aj iné kapely, ale základ bol v thrashi a to nás potiahlo.

Osobně jsem Vás poprvé zaregistroval s nahrávkou EP „Deep Rotten Nation“ z  roku 2010. Abych řekl pravdu, tehdy mě těch pět válů moc neoslovilo a znovu jsem si je poslechl až pro srovnání s Vaším aktuálním materiálem. Jak na toto EP nahlížíte s odstupem času? Je něco, co byste rádi udělali jinak?

Boris: „Deep Rotten Nation" je typická prvotina. Klišé odvar a piata odmocnina všetkých našich vzorov. Prvý krok, ktorý musí spraviť každá kapela. Kontakt so štúdiom je najväčšia skúsenosť, ktorú sme si z toho odniesli. Dnes by som už na tom neurobil nič, lebo by to bola strata času a vtedy sa nám to páčilo tak, jak to je. Som rád, že sa neustále vyvíjame a čo ma teší ešte viac, že to tak vnímajú aj poslucháči.

V  loňském roce jste vydali povedené druhé EP „Tento štát sa musí zničiť!“ a za sebe říkám, že to už je jiné kafe! Syrový a přímočarý old school thrash jak má být! Výborná a hodně nakažlivá záležitost, haha. Jak jste přistupovali k nahrávání tentokrát? CD jste si vydávali sami a v jakém nákladu? Kdo se postaral o zvuk a jakou měrou se nahrávání podílel nový kytarista Ján Uličný?

Jano: Myslím, že to nahrávanie sme si rozdelili spravodlivo, rovným dielom. Bol to môj prvý raz v "štúdiu", takže som bol z celého tohto procesu trochu mimo. Teraz ale viem, ako sa do budúcna pripraviť, alebo skôr obrniť na tú štúdiovú, nie vždy príjemnú atmosféru (úsmev).

Roman: Zvuk som mal na starosti ja. Nemali sme financie na normálne štúdio, tak sme sa rozhodli nahrávať to v skúšobni v duchu D.I.Y. Nemali sme tie najlepšie podmienky, ale vytrieskali sme z toho čo sa dalo. Sami sme si vydali 300 ks lisovaných CD a každé ma svoje ručne písané sériové číslo.

Zaregistroval jsem i zajímavou rošádu v sestavě. Bicman Roman dříve hrál druhou kytaru. Jak k této změně došlo? A jaký pro Tebe byl přechod od kytary k bicím?

Roman: Prechod medzi týmito dvoma postami bol pre mňa, i keď to možno nebolo vidieť, veľmi ťažký. Do Catastrofy som prišiel ako gitarista a tento post ma veľmi bavil. Nechcel som sa ho vzdať len tak, ale po niekoľkých rozhovoroch s ľuďmi čo nás videli v tejto zostave, som si to rozmyslel a napevno sa stal bicmanom. Ľudia to brali ako pozitívnu zmenu a my tiež.

Na EP „Tento štát sa musí zničiť!“ jste nahráli celkem pět skladeb. Jak vůbec u CATASTROFY probíhá proces skládání a tvorby nového materiálu? Jedná se o kolektivní práci nebo je jeden z Vás hlavní mozek a „riffmaster“?


Jano: EP som zásoboval riffmi povačšine ja, až na skladbu „Naveky poddaní". Túto skladbu už mali chalani vymyslenú predtým ako som nastúpil do kapely a Boris ju iba pretextoval do slovenčiny. Samotný proces skladania je jednoduchý. Prídeme do skúšobne, zahrám pár riffov a chalani sa vyjadria, či sú použiteľné alebo nie, poprípade je potrebné ich pozmeniť. Najlepšie si rozumiem s Borisom. On je človek, ktorý ma vie usmerniť a tvorba novej muziky nám ide od ruky. Niekedy je iniciátor on, vtedy sa mi snaží vysvetliť o čom bude nový song, popíše mi akú zhruba by mal mať atmosféru, o čom bude text a to už stačí na to aby som sa mohol pustiť do práce. Potom sú tu aj klasické metódy skladania jamovaním. Treba proste hrať, hrať a hrať. Je to ako pri športe, keď strelíš na bránku raz, je malá pravdepodobnosť, že strelíš gól. Pokiaľ vystrelíš 10 krát, tvoje šance sa zvýšia.

Další věcí jsou texty. Pro mě nesmírně důležitý element v  hudbě. Takže opět kdo je autorem a co pro Vás texty znamenají? Soudě podle obsahu zastáváte názor sdělení a postoje. Chcete svými texty jasně vyjádřit svůj názor a otevřít oči druhým?


Boris: Naše názory sú smerodajné hlavne pre nás. Vyjadrujeme náš postoje. Či už sa s nimi ľudia stotožnňujú alebo nie, je ich vec. Každý kto nás pozná vie, že sme proti fašizmu, rasizmu, homofóbií a iným sračkám. Na tom sa zhodne celá scéna. O ostatných názoroch a vierovyznaniach sa môžeme prieť a hádať koľko chceme. Dokonca som toho názoru, že zdravá výmena názorov je potrebná. Ale môžte sa so mnou hádať! Hehe.  

Doporučuji všem si Vaše texty přečíst! „Tento štát sa musí zničiť!“, „Naveky poddaní“ nebo „Sabotéri“ mluví za vše. Inspirace je tedy ze života okolo každého z  nás? Politika, korupce, život na pokraji chudoby – sdělovací prostředky to do nás hrnou každý den…

Boris: Nie všetko môžme hodiť na politiku. Najdôležitejšie sú medziľudské vzťahy. Čo chceme, keď si navzájom podrážame nohy, bonzujeme na seba a jeden iba čaká na priležitosť, kedy potopí toho druhého? Politika je len zrkadlo spoločnosti a medziľudské nezhody sú živná pôda pre moc.

Mám pocit, že se stále více rozmáhá neonacismus a s ním spojené potlačování lidských práv. Roste počet konfliktů a s nimi spojených problémů. Začínám si toho všímat i na koncertech, že tu a tam se jeden nebo více slabomyslných individuí vyskytne a to nejen v black metalových vodách. Upřímně jsem z toho zklamaný. Jaká je situace na slovenské scéně a u Vás v Bratislavě obecně?


Boris: My sme z mesta, ktoré bolo multikulti dávno pred tým, než sa toto slovo vôbec vymyslelo a na jednej kope tu žili Slováci, Maďari, Nemci a Židia. Vtedy sa volalo Prešporok. Za to storočie, za ktoré sa tu zmenil niekoľko krát režim, sa z Bratislavy stalo mesto nenávisti. Všetci na seba gánia, susedia sa nezdravia, ľudia v dave zautomatizovali na základný mód prežitia. My sa snažíme nadviazať na starý model Prešporku. Nevidíme zmysel v kolotoči povyšovania jednej rasy nad druhú, vonkoncom všetkých xenofóbno-homofóbnych predsudkov. Koncerty v Bratislave sú jedno z mála miest, kde všetci ťahajú za jeden povraz. Horšie to je v menších mestách, kde sa všetci poznajú ešte zo základky a chodia splu do jedného šenku na pivo, alebo na koncerty. Často sa tak stane, že metalisti pochytia vygumované rasisticko-nacionalistické názory.

Je mi sympatický, když má kapela texty v rodném jazyce a k Vám slovenština sedí výborně! Ovšem předchozí nahrávky byly v angličtině. Proč ta změna? Co vás k  tomu vedlo?

Boris: Dlhé roky chcela moja babka počuť ako hrá Catastrofy. Tak som jej pustil EP „Deep Rotten Nation" a ona že: ,"Neznie to špatne, jak kapely z konca 80. rokov, ale ja nerozumiem textu Borisko!" A vtedy som si uvedomil, že babka má pravdu a nie je jediná, kto nerozumie. Že anglicky spievajúcich kapiel je vo svete milión a pol, ale slovensky spievajúcich jak šafránu. Tak som sa rozhodol, že budem spievať tunák pre nás a pre vás.

Velmi mě zajímají obaly a grafické provedení desek a CD proto se musím zeptat kdo je autorem onoho zbojníka na obalu „Tento štát sa musí zničiť!“ a také motivů Vašich triček? Máte nějakého oblíbeného kreslíře ze světa? Na thrashových obalech pro mě vládnou pánové Andrei Bouzikov a Ed Repka.


Boris: Ja som aj kresliar. Keď mi babka vnukla nápad s textami, vzbudila vo mne záujem o pátranie po našich predkoch. Vždy ma fascinovala naša história a folklór, ale viac som sa o ne začal zaujímať až teraz, v poslednej dobe. A čo máme okrem bryndzových halušiek a jednostrannej vlády? Predsa zbojníkov! A my všetci – alternatívni ľudia – sme zbojníci dnešnej doby. Nechceme autority a pravidlá, ani byť niekoho poddaní. Chceme žiť slobodne, a keď to nie je možné (tak jako to nebolo možné v dobách zbojníckych), tak si budujeme vlastný svet na periférií spoločnosti.
Repka aj Bouzikov sú kult, ale začínam byť presýtený ich maľbamii a skôr inklinujem k netradičným ,"nemetalovým" obalom.

Na podzim jste natočili singl "Bastardi společnosti“. O kom pojednává tento vál? A je to ochutnávka na případnou velkou desku?

Boris: Okrem toho, že sme všetci zbojníci, sme pre bežných smrteľníkov z davu aj niečo odporné a nechutné. Vyššia spoločnosť nami pohŕda ako útulkovými bastardami, pretože nerozumejú spôsobu nášho života, našim hodnotám. Nezakladáme si na zjave, smrdíme, váľame sa po zemi. Tomu nerozumejú, ale nám to samozrejme vyhovuje, lebo žijeme slobodne a bez pretvárky. Ešte stále máme v sebe ľudskosť a navzájom si nezištne pomáhame. No títo "vyšší ľudia" to už stratili.

Jano: Áno, tento song je ochutnávka na pripravovaný full album. Chystáme vydať ešte jeden singel. Nový album bude mať v sebe opäť niečo nové. Niečo, čo nieje úplne typické pre oldschoolových Catastrofy. Na druhej strane, nechceme ani úplne odskočiť od poctivého thrashového zdroja, takže sa fandovia nemusia obávať totálnej zmeny. Koncept je pripravený no čaká na nás rok plný práce.

Aby toho nebylo málo, ke skladbě „Okovy“ jste natočili pěkný videoklip - live záznam ze skate parku. O jakou akci šlo? Klasický koncert nebo pouze hraní za účelem videoklipu? Skate vždy k thrash metalu patřil, válíte i Vy na U-rampách?

Boris: Nie je to skate park, ale letná záhrada legendárneho klubu Obluda, v ktorom si skejťáci zložili túto rampu. Išlo o rozlúčkový koncert s klubom, lebo po tomto víkende ho zavreli. Keďže bolo leto, fajnových 30 stupňov, rozhodli sa usporiadať akciu vonku v rampe. Že to bude štýl! Kamoš natáčal celý náš set a ja som sa s tým babral pár mesiacov, kým sa mi podarilo vystrihať tento klip.

Beňo: Jano, Boris a ja sme kedysi dávno (nezávisle od seba) na skejtoch jazdili. Dakedy na základnej škole. Ja som potom ešte jazdil na bajku po lese a skákal som po schodoch, ale aj to už bolo dávno. Vždy si však rád pozriem videá profíkov.

Vždycky mě zajímalo a rád poslouchám příběhy ostatních, jakým způsobem se dostali k metalové hudbě. Někdo to má v rodině, jiný zase musel podstoupit krkolomnou cestu. Jak a přes které kapely jste se dostali až k thrash metalu? Která alba Vás nejvíce ovlivnila bez ohledu na žánr? (úsměv)

Boris: Napíšem 10 najpočúvanejších interpretov za posledný mesiac: Marilyn Manson, Warbringer, Die Antwoord, Municipal Waste, Rage Against The Machine, Bratia Muchovci, Black Sabbath, Lunatic Gods, Jessie J, Overkill... Za dva mesiace by som určite napísal odlišnú zostavu. Kedysi som sa hral na striktného metalistu a nič iné neprichádzalo do úvahy. Dnes počúvam všetko, čo sa mi páči.

Beňo: Môj otec počúval také kapely ako Queen a Pink Floyd. Odtiaľ sa ku mne dostal rock, následne z telky Offspring a Limp Bizkit. Nejakou záhadou sa ku mne dostal Rob Zombie a Rage Against the Machine. Na strednej som si od spolužiakov, ktorí počúvali rôzny metal, požičiaval CDčká, či už heavy, speed, thrash, black, death, grind. Vtedy to bolo pre mňa nové, tak som si všetko s chuťou vypočul. Hlavne potom sme sa stretli s Borisom a on už vtedy mal väčší prehľad ako ja, čo mu vlastne ostalo doteraz. On stále niečo nové donesie.

Jano: Ja som sa k rokenrolu dostal cez hru GTA3, bolo tam nejaké rockové rádio. Zavolal som otca a spýtal sa, či nemá niečo podobné vo svojej zbierke, vyhrabal mi dve kazety - Metallica a Motorhead. Udialo sa to ešte v časoch, kedy bol internet v domácnosti veľký prepych, takže som nemal nič, len tie kazety. Vyrastal som na malej dedine neďaleko Bratislavy a bol som dlhý čas jediný človek, ktorý počúval tvrdú hudbu. Bol som bastardom spoločnosti! Čo sa týka gitary... Otec je gitarista, takže nejaká "elektrika" bola doma vždy. Keď som videl video „Raining blood“ od Slayer, povedal som si, že ten song sa naučím hrať aj keby čert na koze jazdil! (smiech)

Roman: Moje metalové začiatky siahajú do detstva, kedy otec fičal na Iron Maiden a AC/DC. Neskôr som započul o nemeckom powermetale - kapele Helloween a keď som už bol v tom Nemecku, tak som sa začal zaujímať o thrash. Hlavne o kapely ako Kreator, Sodom, Destruction a Assassin. Tieto kapely boli pre mňa veľkou inšpiráciou a sú aj do teraz.

A co Vaše hudební sbírky? Preferujete CD, MC nebo vinyl? Máte ve sbírce některé album, které je pro Vás více ceněné? Kdy nejraději posloucháte muziku?


Boris: Z kapely zbieram CD pravidelne len ja. CD preto, lebo gramec nemám a kazety sú pre mňa nepoužiteľný nosič, podobne jak diskety do počítača. Najradšej mám limitky a digipacky. Milujem, keď sa kapela zamerá aj na grafickú stránku a neodflákne to. Jeden z najprepracovanejších digipackov čo mám je album „Devolution“ od Destruction. Občas si ten booklet prelistujem len tak. Mám aj zopár podpísaných CD. Napríklad od Warbringer, alebo Testament. Muziku najviac počúvam v aute, kde je využitie pre CD ideálne. 

Thrash metal prožívá už několik let pořádný „boom“ a střední Evropu nevyjímaje. Jak je na tom slovenská scéna? Jaká je kvalita/kvantita koncertů? Můžete doporučit některé slovenské kapely, které stojí za to podpořit?

Beňo: U nás je to stále underground, neni nás tu veľa. Je dôležité aby vznikali stále nové kapely. Netreba sa nechať odradiť a skúsiť si založiť kapelu, tráviť čo najviac času v skúšobni a skúsiť zahrať nejaký koncert. Jasné, že hlavne na začiatku to bude celé na hovno, ale to sa poddá (úsmev). Treba byť sebakritický a drtiť. Za niektoré koncerty by som sa aj ja nakopal do gúl... ale len tak vlažne.

Boris: Z thrashu určite Majster Kat, Radiation, Ezkator a Anstratus. Nahrávky niektorých kapiel sa vám možno nebudú páčiť, ale ak budete mať možnosť pozrieť si ich naživo, určite choďte. Je to poriadny náklad hraný srdcom. To je vác jak kvalitná nahrávka. Mať 10 000 € na štúdio a producenta, každý najebe materiál porovnateľný so zahraničím. Mimo čistokrvného thrashu odporúčam (okrem Čad) Lunatic Gods, Tribe, alebo grindových Human Humus.

A jak je to s  návštěvností? U nás mám někdy pocit, že lidi raději sedí doma na zadku nebo v hospodě, než aby šli za pár korun podpořit lokální kapely.

Beňo: Raz je to dobré a raz je to veľmi zlé. S tým sedením doma na zadku súhlasím, to robím dakedy aj ja, takže to nemôžem nikomu zazlievať. (úsmev)

Boris: Beňo je skurvený domased!

Jano: Dosť záleží na tom, na akom mieste hráš a hlavne s kým. Ľudí chodí málo, ale poslednú dobu pozorujem na koncertoch mladých thrasherov, na ktorých keď sa pozriem a vídím všetky tie nášivky, cítim sa ako totálny pózer (smiech). Takže aspoň máme dôkaz, že to tu nevymiera. Tiež chodím do krčmy, ale keď sú prachy a môžem ísť na koncert, neváham ani minútu. Veď tam sú najvačšie srandy. Ľudia dobrovoľne zapadajú prachom (úsmev).

Pak jsou, ale undergroundové akce se silnou návštěvností jako byl Thrash Nighmare v  Písku, kde jste odehráli perfektní set. Jak se Vám tahle jihočeská akce líbila? A preferujete raději kluby nebo „open air“ koncerty?

Beňo: Mne osobne je asi jedno či je to vonku alebo vnútri. Písek, to bola dobrá pecka a som rád, že sme mohli zahrať. Bolo trochu brutálne hrať medzi Lahar a Radiolokátor, keďže väčšina ľudí sa na nás hodila do kľudového režimu (úsmev). Ale stále bolo v sále plnšie jak na väčšine koncertov na ktorých sme hrali. A vidieť toľko vyšívaných vest pokope je velikánska radosť. A hoci ľudia väčšinou postávali, záujem o muziku bol evidentný.

Jano: Tú akciu som si totálne užil, i keď ja osobne som bol trochu spoločensky unavený z predošlého dňa a už počas prvého songu som si myslel, že skolabujem. Čo ale treba vyzdvihnúť je organizácia. Žakyn sa o nás postaral jak o kráľov. Navaril nám, napojil nás a ešte nám aj poskytol strechu nad hlavou. Ľudia mimo kapiel to nevidia, ale toto je v dnešnej dobe naozaj nadštandardné zaobchádzanie s kapelami. Diky ešte raz.

Často hrajete s  českýma kámošema z  EXORCIZPHOBIE a KAAR. Neplánujete do budoucna nějaký společný split a alespoň krátké tour? A jaké jsou plány CATASTROFY v  blízké i vzdálené budoucnosti? Vydání na vinylu se v  budoucnosti nebráníte? Třeba formou kooperačních labelů.

Boris: Pár krát sme sa už na tému splitko bavili, ale zatiaľ nič nevzniklo a pár najbližších rokov asi ani nevznikne, lebo každý z nás má svoje plány. Tour by bola krásna, ale zorganizovať tri kapely je nadľudský výkon, preto asi ostaneme pri víkendových párty.
S Catastrofy makáme na novom full albume a máme už zhruba polku materiálu. Viac ani my nevieme... Ak by sa zohnali prachy na vinyl, určite by sme do toho šli.

Kluci, díky moc za Váš čas pro Fobiazine! Přeji ať se Vám osobně i CATASTROFY daří a věřím, že se brzy setkáme u pivka! Prostor pro Vás – cokoliv máte na srdci, sem s  tím (úsměv). THRASH!

Boris: Kámo, diky moc za priestor! Ceníme to najvác. Nech sa darí.

Beňo: Veľká vďaka Fobiazinu za priestor, robíte skvelú vec! Fanúšikom odkazujem, že bez nich by to nešlo, takže tiež veľká vďaka za podporu. Pozdravujem Janovu mamku, Mifovu sestru, Romanovho tatka a Borisovu ruku. Všetkým haterom prajem pichľavý gaštan do riti.

Jano: Ďakujeme a tešíme sa! Dúfam, že to bude Krakonoš! Jeho chuti som totálne podlahol. (úsmev)

Roman: Diky moc a vidíme sa niekde na koncerte!

http://bandzone.cz/catastrofy
www.myspace.com/catastrofymetal
www.facebook.com/pages/Catastrofy/199480487139
catastrofy.bandcamp.com

Videoklip "Okovy"

RECENZE


Zveřejněno: 16. 03. 2014
Přečteno:
4809 x
Autor: Peťan | Další články autora ...

Fotogalerie


Komentáře

17. 03. 2014 09:12 napsal/a Coornelus
taky
dík:-), že jsem se o téhle sympatické kapela dozvěděl něco víc. V Písku mě hrozně bavili.
16. 03. 2014 20:02 napsal/a Asphyx
díky
za skvělej rozhovor....moc dobrá práce...!