Do útulného klubu som dorazila výnimočne včas, takže som zažila pohľad na všemožné typy ľudí, ku ktorým pristupuje trošku zmätene pôsobiaci chlapík a žiada od nich vstupné na obscénne znejúce kapely. Behom štvrť hodiny bola spodná časť, kde sa už pomaly pripravovala prvá kapela, zbavená akýchkoľvek zblúdených jedincov. Sotva sme si stihli kúpiť druhé pivo, už sme začuli prvé mámivé tóny z pódia.
Ako prvá sa nám predstavila kapela Masturbace, ktorá sa už v Kainu môže cítiť ako doma. Repertoár sa nijak dramaticky nelíšil od ich predošlých koncertov, no i keď celkový dojem bol ako vždy dobrý, tento krát očividne nehrali najlepšie ako mohli. Oproti, povedzme, ich krstu nového albumu ?Teplo domova vychází z pochvy? v októbri dosť poklesla interakcia s publikom, i keď sme si mali možnosť zavrieskať si Šmidli midli pinďoury. Priestor pod pódiom sa bohužiaľ však v takej skorej hodine ešte nestihol zaplniť, všetko však vynahradzoval jeden zarytý fanúšik, ktorý sa nechal miestami trochu uniesť, a naozaj ťažko niesol odchod svojich miláčikov z pódia. Ten sa konal na dvakrát, po prvom ukončení a rozlúčení totiž k nášmu potešeniu chlapci zistili, že sa pri osekávaní programu nechali trochu uniesť a zostalo im ešte pár minút na prídavok. K pôvodným pařanom sa pridalo pár ďalších energiou nabitých a pivom posilnených odvážlivcov, ktorý pripravili pôdu pre nářez, ktorý nasledoval potom.
Takže po uistení, že masturbaci zakrátko uvidíme opäť a krátkej pauze nastúpili hviezdy večera, Děčínsky Fleshless, ktorých v Čechách často naživo nevídať, takže sa v okamžiku zaplnilo každé voľné miesto v miestnosti. Grindový sekáči publikum zahltili a náladu vyhnali na maximum, miestami som dokonca vážne uvažovala, či je tam pre všetkých dosť vzduchu, ale ostatní vyzerali že vzduch nepotrebujú a veselo si hlava na hlave metali ďalej. Zažili sme krvavé nárezy, prekladané občasným náznakom melodickej vsuvky, čo spolu dávalo lákavý mix, ktorý myslím nesklamal nikoho z prítomných. No všetko raz musí skončiť, a ani sme sa nenazdali, a už nám ďakujú, lúčia sa a sú preč.
V druhej polke večera sme mali možnosť zhliadnuť pre zmenu niečo z black metalu. Keď sa na pódiu objavili Manthas, ktorých som naživo videla po prvý krát, najprv ma napadlo, že ich speváka by som sa veru v noci v tmavej uličke zľakla. No do prostredia zapadol na jednotku. Hudobná stránka ma ničím nešokovala, uvítala som, že pokračovali budovaní atmosféry, ktorá panovala po celý večer, ľudia sa teda hromadne nesťahovali k baru. Pre mňa najväčší masaker sa však neodohrával na pódiu, ale na chodbe vedúcej k toaletám, kde to vyzeralo ako po menšej potope. A to, čo som na skupine ocenila najviac, prišlo až časom, keď som zistila, že razítko s ich názvom, ktoré som vyfasovala pri vstupe, sa tak ľahko nezmyje. Našťastie vyzerá vcelku pôsobivo a nikoho neodstrašoval poburujúci názov, aký má veľa podobných kapiel. Ale vážne teraz, na Manthas sa dá oceniť viac ako len názov, no práve na tomto koncerte asi nemali dosť priestoru aby to prejavili.
Po dohraní poslednej skladby to hodnú chvíľu vyzeralo na to, že zábava končí, zbadali sme pokusy o balenie aparatúry, ktoré som úplne nepochopila, no našťastie zástupkyňa nežného pohlavia z posledných avizovaných blackmetalových veteránov Moriorr vyzerala, že sa preč nechystá. A naozaj, o hodnú chvíľu nato, ale predsa nakoniec spustili. Po pár úvodných skladbách a vtipných hláškach medzi nimi sa zo zadných radov ozvalo ?Jatka! Jatka!?. Ťažko povedať, či si pomohli , na Termonukleární jatka sme si ešte počkali, ale nakoniec došlo aj na tie. Ako zakončenie úspešného večera sme si vybojovali prídavok, no a pak už sa začalo osadenstvo pomaly rozchádzať. Naša malá skupinka skončila v rámci spoločenskej noblesy na Florenci v Mc Donald's na cheeseburgeroch.
