- Chapter 1
ALUMINIUM HOUSE
Kráčala som po ulici pomaly a zamyslene. Vôkol bolo typické jesenné sychravé počasie a ľudia okolo mňa sa hnali, ani neviem kam. Mala som pocit, že svet je zvláštne uponáhľaný, no mňa ako keby sa to ani netýkalo a moje myšlienky plynuli ďalej. Odrazu som sa ocitla na deviatej ulici a môj zrak upútal dom, ktorý som si nikdy predtým nevšimla. Bol taký zvláštny. Trochu desivý a chladný, avšak zaujímavý a vyžarujúci čosi, čo ma priťahovalo. Vyzeral byť opustený. Moja zvedavosť ma donútila prísť bližšie. Veľké masívne dvere boli zdobené krásnymi ornamentmi, okná boli zvláštne vyrezávané a celý dom žiaril striebristými odleskami. Otvorila som tie dvere a vošla som dnu.
- Chapter 2
A ROOM WITH A VIEW
Stála som vo veľkej hale, kde vládlo ticho a šero. Predo mnou boli široké veľké schody s kamenným zábradlím. So svietiacim telefónom v ruke som pomaličky šla hore. Schody pri každom kroku tak tajomne a hrozivo zavŕzgali, ale to ma neodradilo ísť ďalej. Nádherná priestranná miestnosť na poschodí plná starožitného nábytku ma úplne očarila. Môj vnútorný pocit mi vravel, že tu možno nie som sama. Napriek tomu som podišla k oknu a odhrnula ťažké závesy. To, čo som v okne uvidela, ma očarilo a nedovolilo mi odvrátiť zrak iným smerom. Pred mojimi očami sa odvíjali obrazy, ktoré mi boli známe, ale najmä neznáme. Videla som svoju budúcnosť, alebo dávno zabudnutú minulosť? Aj tváre ľudí, ktorých som nikdy v živote nestretla. Zvláštne.
- Chapter 3
SOMETHING BETWEEN US
Popod dvere vedúce do vedľajšej miestnosti odrazu presvitalo svetlo. Žeby tu naozaj niekto bol? Vzápätí som počula tiché kroky, ktoré sa blížili k dverám. Schovala som sa za gauč. Dvere sa s vrzgotom otvorili a nejaká staršia mužská postava sa blížila smerom k stolu stojacemu v pravom rohu miestnosti. Niečo si mrmlal a prehrabával sa v zásuvkách, ako keby čosi hľadal. „Už som ho niekde videla,“ vravela som si v duchu. Nemohla som si však spomenúť, kde ani kedy. Odrazu jasným a pevným hlasom povedal: „Vyjdi spoza gauča, Valéria, viem, že si tu. Čakal som na teba veľmi dlhý čas.“
- Chapter 4
NOBODY SEES THAT
„Posaď sa,“ povedal a podával mi veľkú starú knihu zožltnutú stovkami rokov. Stále som si prezerala jeho tvár a uvažovala som, kde som ho stretla. „Som kvapka v mori aj rieka, ktorá tečie. Som sekunda aj milióny rokov. Som dych stromov aj smrť vtákov. Som dúšok jedu aj zrodenie. Aj tak ma nespoznáš. Sú veci, ktoré nikdy neuvidíš, Valéria, aj napriek tomu sú medzi nami. Len vyvolení ako ty vidia očami mŕtvych a počujú zvuky budúcnosti.“ Tieto slová zneli z jeho úst múdro a zároveň desivo. Nahol sa ku mne a podal mi šálku čaju, ktorú pred chvíľou nalial. „Otvor tú knihu, Valéria, a začni čítať. Čas nehrá žiadnu úlohu. Je to tvoja kniha, moja drahá. Nikto iný ju neuvidí.“
- Chapter 5
MEMOIRS
Roztrasenými rukami som si vzala knihu a s obavami som ju otvorila na prvých stránkach. Bola písaná krásnym ručným písmom. Pred očami sa mi začali opäť mihať obrazy a myšlienky z dávnej minulosti, ktoré do knihy zaznamenali mnohé generácie mojich predkov, a zároveň som sa dotýkala budúcnosti, ktorú som vytvárala. Ďalej a ďalej som listovala a neprestávala. Tá kniha bola nekonečná a úplne ma pohltila. Čítala som o sebe samej. O smrti, šťastí aj utrpení, láske aj nenávisti mojich predkov. Tých, ktorí kráčali po svete stovky rokov predo mnou. A aj o mojich potomkoch. Bol to kaleidoskop stoviek životov. Už som ďalej nevládala a čaj mi úplne vychladol.
- Chapter 6
STORM PHOENIX
Vonku pršalo a ten tajomný muž bol už preč. Bola som tam úplne sama. Hľadala som ho, no nikde nebol. Cez sklenené dvere som sa dostala do záhrady za domom. Bola úplne spustnutá, ako keby sa o ňu roky nikto nestaral. Celá premoknutá som sa pokúšala nájsť neznámeho, avšak v záhrade boli len staré sochy stratené v zeleni. Objavila som malý detský bicykel, úplne zhrdzavený. V tom mi v hlave prebleskla dávna spomienka, že som tu už niekedy bola. Po chvíli som začala spoznávať viaceré zákutia záhrady. Odrazu sa celá záhrada rozjasnila tajomným svetlom, ktoré ako rýchlo sa zjavilo, tak rýchlo aj zmizlo smerom k domu. Netušila som, čo to bolo a čo to malo znamenať, ale vedela som, že sa stalo niečo nezvratné.
- Chapter 7
STEREOLIES
Vo chvíli som si uvedomila, že všetko, čo som o sebe doteraz počula a čo mi všetci hovorili, je úplne inak. Nič nebolo tak, ako to navonok vyzeralo. Práve naopak. Zmätenosť, nevedomosť, vnútorná hanba, hnev – to boli moje vnútorné pocity. Bola som niekým úplne iným, ako som si do tej chvíle myslela. Prečo som z každej strany počúvala klamstvá a polopravdy? Čo sa mi snažili zatajiť? Ako bolo možné, že ľudia nemali v sebe ani kúsok svedomia a charakteru? Už som neverila nikomu inému, len sebe. Slzy mi tiekli po tvári a sklamanie bolo obrovské. Toto sa stalo hlbokou jazvou na duši.
- Chapter 8
SPHERIA
Sedela som a čakala. Ticho sa rozliehalo všade. To prázdno bolo nekonečné. V diaľke len malé svetielko, ktoré dávalo nádej. Ale akú nádej? Malo ešte niečo budúcnosť, ktorá by bola staršia ako minulosť? Milión neviditeľných dotykov tvorilo môj život. A ten chladný dom sa na mňa pozeral, poznal moje myšlienky a vedel, čo som práve cítila. Rozumel mi.
- Chapter 9
GOOD MORNING NIGHT
Jedna noc zmenila v mojom živote úplne všetko. Vnímanie reality a snov, pravdy a lží, ľudí a ich myšlienok a pohnútok a nakoniec aj života ako takého. Tá noc pre mňa znamenala vlastne nové ráno. Odchádzala som z domu do úplne nového sveta. Nového pre mňa...
Zdroj: skupina ABSTRACT
