Celú akciu držali pod palcom organizátor Šaman s klubom "VANDRÁK". Ďaľšími, ktorí pridali svoje hlavy, ruky a nohy k dielu boli - 6. zbor skautov a skautiek Púchov, TOM ? Púchov, Turistický oddiel Lysá pod Makytou, DPI s.r.o., Mistr-Ozzy a obec Dohňany. Areál bol veľmi príjemné prostredie, stánkov na občerstvenie tam bolo až až (+ čajovňa a "kino") a nechýbali ani dve latríny. :-))) Takže dosť bolo takýchto pred-úvodných predstavovačiek a viac už o samotnom fesťáku a lá môjho pohľadu naň a dlhej útrapnej púti, ktorú som musela absolvovať, aby som sa tam aj s mojimi dvoma najdrahšími osôbkami (Marekom a Mirkou) dostala. :-)
Z dôvodov, ktoré sa tu nechystám objasniť, sme sa na Vandermúzu dopravili až v sobotu. Vskutku už Dohňany sú dosť zašité miestečko a hľadať ešte Mostište bolo skutočne fyzicky aj psychicky náročné, najmä keď na vás praží slniečko, a pritom ste v dlhých nohaviciach a hrubých ťažkých topánkach, v ktorých máte pocit, že pomaly ale isto vzniká žumpa. :-D No nakoniec to nebolo až také zlé a po veľmi milých a nápomocných radách od domácich obyvateľov, za čo im vrelá vďaka (vsuvka - malá reklama - pozor, v hostinci "Pod Lipou" pol litra kofoly za 10 SKK!), sme svoje zmorené telesné schránky preniesli do onej vytúženej oázy - Vandermúza. Na miesto sme dorazili okolo 12:00, zničení sme sa hodili na trávu a po posilnení po náročnej ceste už sme si vychutnávali hudbu. V tomto reporte žiadam o prepáčenie, ale podaktoré kapelky mi unikli a v pamäti mi zostali najmä tie, čo sa mi páčili najviac, ale aby nikomu nebolo ukrivdené, tak takto vyzeral program na tri dni:
PIATOK
- * 16:30 - 17:00, Vašo, Trenčín
- * 17:00 - 17:25, Šutrák, Trenčín
- * 17:25 - 17:50, Miro Ďuriš, Dubnica
- * 17:50 - 18:20, Peter Jankú, Bratislava
- * 18:20 - 18:50, Peter Piatko, Martin
- * 18:50 - 19:20, Stano Kalman, Bratislava
- * 19:20 - 19:50, Tipe, Partizánske
- * 19:50 - 20:20, Slimák , Bratislava
- * 20:20 - 20:50, Xena - Janka Kúdelová , Limbach
- * 20:50 - 21:20, Kalumet, Bratislava
- * 21:20 - 22:10, SALAMANDER, Bratislava, hosť večera
SOBOTA
- # 10:00 - 10:30, Maco a Staník, Trenčín
- # 10:30 - 11:00, Duo Nic-Moc, Pezinok
- # 11:00 - 11:30, Maja Beňová, Banská Štiavnica
- # 11:30 - 12:00, Mikuláš Štec, Košice
- # 12:00 - 12:30, Martin Libič, Vlkanová
- # 12:30 - 13:00, Kerberos, Dubnica
- # 13:00 - 14:00, P R E S T Á V K A
- # 14:00 - 14:30, Divozel, Košice
- # 14:30 - 15:00, Druhý dych, Bratislava
- # 15:00 - 15:30, Karpatské horké, Svätý Jur
- # 15:30 - 16:00, Harvestri, Bratislava
- # 16:00 - 16:30, Pathetic Hypermarket Band, Bratislava
- # 16:30 - 17:00, Jaro Závodský, Senica
- # 17:00 - 17:30, Jasoň, Sklenné Teplice
- # 17:30 - 18:00, Tajf, Kremnica
- # 18:00 - 18:30, Radiar, Bratislava
- # 18:30 - 19:00, Glanis, Piešťany
- # 19:00 - 19:30, Turkovci, Dolné Vestenice
- # 19:30 - 20:00, Peter Lachký a Katka Žilová, Bratislava
- # 20:00 - 20:30, Bobova diéta, Košice
- # 20:30 - 21:00, Robo Hulej, Nižná
- # 21:00 - 22:00, HRDZA, Prešov - hosť večera
NEDEĽA
- * 10:00 - 10:30, Holdon, Dubnica
- * 10:30 - 11:00, Orbus, Bratislava
- * 11:00 - 11:30, Jana Máčovská a Pomene, Báb
- * 11:30 - 12:00, Náhodní Pocestní, Vrútky
- * 12:00 - ...., HOP-TROP
SOBOTA
Prvý človiečik, ktorého sme na pódiu zbadali, bol MIKULÁŠ ŠTEC, ale keďže nás v danej chvíli trápili trošku iné veci (to teplo, uf), prepočuli sme ho, za čo sa ospravedlňujem. Ako prvú sme vlastne začali vnímať kapelku KERBEROS. Hrali naozaj dosť slušne - čo to znamená, no bola v tom taká pokľudná príjemná energia (čo možno spôsoboval ten zvuk akustiky, ktorú som v tak hojnom množstve naozaj už dlho nepočula:-) ), 3 gitarky a jedna basgitara, do toho príjemný ženský a samozrejme, aj mužský spev s nami spravil svoje a ja akožto metalová duša som sa predsalen utvrdila v tom, že aj keď bežal popri tomto Brutálek niekde zhruba 500 km na západ, návšteva Vandermúzy začala skutočne stáť za to. :-) V Kerberos teda účinkovali traja páni a dve dámy, jedna obsluhovala gitaru a zvládala to na dosť dobre úrovni, až na občasné chybičky, ktoré však, keď sa zasmiala, každý s radosťou prehliadol (a možno si ich ani nevšimol). :-) Prestávka sa presunula na neskôr, potom nastúpili zrejme Divozel a Druhý dych, na ktorých som ja neostala, keďže som sa vybrala k stánkom s občerstvením (ovlaženie kofolou padlo viac než dobre). Keď som sa vrátila, na pódiu už stál "ujo uvádzač" :-), ktorý na nás chrlil vtipy a najmä tie opilecké mu šli fakt dobre. :-D Potom nás informoval, že na vedľajšom pódiu sa budú tancovať írske tance, čo mne samozrejme nadskočilo srdiečko a aj s milým a kamoškou sme dupali k druhému pódiu. Po nejakých tých povrchových úpravách sa na ňom objavili dvaja tanečníci a s nimi jedno žieňa. Zo začiatku tancovali trošku zmätene, najmä dievča sa hanbilo, keď ich však obecenstvo podporilo dosť silným potleskom, všetok strach opadol a páni s dámou podali vynikajúci tanečný výkon. :-) Najmä chalani, keď si obuli stepovacie topánky a začali dupať do tých írskych melódií, mnohým sa oči o kúsok vysunuli z jamiek a udivene pozerali, čo to oni stvárajú za divy. Skúšala som si predstaviť, ako by som tak dupať zvládla ja a či vôbec a pri tej predstave som sa fakt musela zasmiať. :-D Vystúpenie bolo naozaj príjemné, hlavne melódie (nielen) z Lord Of The Dance mali tendenciu ma roztancovať, ale radšej som sa ovládla. Posunutú pauzu vyplnil VETROŇ so svojimi sympatickými skladbami, ktoré ako tvrdil zložil, keď mal ešte 14. Tiež šlo o vcelku príjemnú vec, aj keď samotný pesničkár nemá oproti viacčlenným kapelkám moc šancu až tak zabaviť. :-) Napriek tomu to hodnotím positive. :-P
Potom sa začali zvučiť KARPATSKÉ HORKÉ, ktoré pozostávalo zo štyroch mládencov a jednej veľmi peknej devy, ktorá oplývala aj veľmi pekným hlasom, takže príjemný kultúrny zážitok. V kapele boli dve gitary (jeden z gitaristov spieval), jedno bongo (na ktoré hrala spomínaná slečna), basgitara a akordeón. Chlapík, čo nôtil na akordeóne, stihol aj spievať a k tomu občas zahrať aj na fúkací nástroj, ktorý som ohodnotila ako hoboj. :-) No nedala by som za to ruku do ohňa. Ohodnotenie zaznelo ako "slovenský Čechomor". Zahrali zopár slovenských piesní a ďaľšou z ozdôb kapely bol jej počernejší basgitarista afro-amerického pôvodu, ktorý keď spieval slovenské ľudové piesne, to skutočne ulahodí slováčskemu srdcu! Po celý čas nešetril úsmevmi. :-) Jednoznačne jedna z naj kapiel festivalu.
Po nich šli HARVESTRI, ktorí ma veľmi nezaujali a tak som sa vzdialila od pódia. Prepásla som aj PATHETIC HYPERMARKET BAND a JARA ZÁVODSKÉHO, lebo smäd je fakt veľký nepriateľ.
Keď sme s pár známymi začuli tóny JASOŇa, to bolo jasné znamenie a nastala hromadná migrácia k pódiu. Aj keď kapelu som dovtedy nepoznala, až na jednu skladbu "Dúhová guľôčka takých farieb..." :-)) Kapela sa na Vandermúze objavila len v zostave troch členov, čo som podľa reakcií okolia pokladala za zredukovanú zostavu. Samozrejme, nechýbal spevák a gitarista a fúkaco-harmonikár zároveň, za basgitarou stála deva (tiež zároveň speváčka), ktorá sa celý čas kývala a príjemne usmievala, bolo vidno že si vystúpenie užíva a že hranie jej robí naozaj radosť. Takisto tu hral ešte na gitaru jeden multifunkčný človiečik, ktorý sa potom zjavil ešte v jednej kapele (bohužiaľ už nepamätám, akej :-( ). Vystúpenie bolo plné (až príliš plné v pozitívnom zmysle) pozitívnej energie, krásnych nálad, čo je pre mňa taký nezvyk keď si prečítam za čas nejaký text metalových skupín. Človeku sa ani nechce veriť, koľko citového optimizmu dokážu hudobníci vylúdiť a keď som si spomenula na slovenských black metalistov, musela som sa pousmiať ako by sa asi pri tejto hudbe tvárili. :-) To by vo svojej temnej temnote a založenými rukami v nudných pózach celkom určite nezvládli. ;-)))
Po Jasoňovi sme sa vrátili k stanom a došli sme k pódiu, až keď sa tam zjavil RADIAR. Pán pesničkár to tiež nemal ľahké, snažil sa ľudí zaujať a aj bol trošku neistý v tom ako hral, ale nebolo to zlé. Po čase sa k nemu pridala speváčka, čo však pokladám za kiks dňa bolo, že po piesňach zistil, že má rozladenú gitaru. :-) No aspoň sa publikum pousmialo pomedzi vcelku smutné piesne, ku ktorým by som chcela dodať, že sa hodili skôr na večer a k pokľudnejšej atmosfére, čo by som chcela vytknúť organizátorom, aj keď večer bol vlastne vyhradený hlavnej hviezde dňa Hrdzi. Ale k tej sa dostanem neskôr.
Ďaľšiu kapelu, ktorú som postrehla a aj pozitívne ohodnotila, boli TURKOVCI. Ich zostava tiež obsahovala väčší "bojový arzenál". :-) Figurovali tu dve veľmi sympatické devy, jedna z nich bola podľa "uja uvádzača" Miss Torta :-D - jedna z nich búchala na bongo, druhá spievala, hrala na flautu a paličky a všetko zvládala veľmi dobre. Ďaľšou (ne)oddeliteľnou súčasťou boli traja gitaristi, z ktorých jeden občas naťahoval akordeón. A hralo im to skutočne vynikajúco. Ďaľšia z kapiel, pre ktoré sa na Vandermúze oplatilo byť.
Po nich prišli na scénu PETER LACHKÝ a KATKA ŽILOVÁ. Peter Katku predstavil ako novú spoluhudobníčku, no keď si človek pozorne všimol, aká je Katka hudobne všestranná, ani sa nebolo čomu čudovať. :-D Peter totiž hral na gitaru a spieval zatiaľ čo Katka spievala, hrala na gitaru, akordeón a občas si zabúchala na ubume. Len pre informáciu, ubum je nástroj nigérskeho pôvodu, ktorý síce vyzerá ako konvica na čaj, avšak keď naň búchate, slúži ako bicí nástroj. Je to vlastne hlinená guľa s dvoma otvormi - jedným väčším, po ktorom sa búcha a jedným menším "výfukom" :-D odkiaľ ide zvuk. Napriek tomuto všetkému ma však ich vystúpenie nezaujalo a tak som po dvoch piesňach opustila ubum.
Ani názov BOBOVA DIÉTA ma nejak nefascinoval a tak som sa rozhodla túto kapelku oželieť a radšej si ísť opiecť nejakú tú špekajdu.
A už prichádza predskokan hlavnej hviezdy večera, ROBO HULEJ. Tento pesničkár nám všetkým ukázal, že to s hudbou naozaj umí. Najmä jeho texty chytali ľudí "za srdce". :-) Dotýkali sa prevažne sociálnej témy, ale dokázali aj rozveseliť publikum svojim textom o pomstychtivom ženíchovi a mrznúcej svokre na podstienku. :-)
Po nich sa na pódium vyštverala HRDZA. Kapelu som sledovala len z diaľky spred stanu, preto sa ospravedlňujem za žiadne fotky. Hudobne to bol ďaľší "slovenský Čechomor", hudobníci to tam rozbalili s gitarami aj folkovými nástrojmi. PRestriedavali rýchlejšie gitarovo-basgitarové pasáže so vsuvkami orchestrálnych nástrojov a lá husle, flauta, akordeón, djembe a bicie. Do toho všetkého nôtila a podskakovala spevne zdatná vokalistka. Kapela sa vyhrážala, že posledné dve skladby neodohrá, keď ich spomínaná Veronika ohrozovala.
Po dokončení setu Hrdze sa skončil hudobný program a väčšina účastníkov aj s nami sa vzdialila k vatre - "ohňu čistoty", ktorý bol obklopený kameňmi čistoty a smelo sa k nemu priblížiť až keď sa tieto kamene prerušili, pričom prerušiť ich mohol len ten, kto ich spojil. O horenie vatry sa staral pekelník, ktorý nosil gigantické polená a na hlave mal banícku helmu. :-))) Pri vatre sa hralo na gitare a ľudkovia si svorne pospevovali, čo obohatilo atmosféru celého rituálneho zapaľovania posvätného ohňa čistoty.
Po čase som sa zas s kamarátkou vzdialila do premietacieho stanu "kina", kde sa akurát premietali fotky z ciest po Rumunsku a Albánsku, na ktorých sa chlapík, ktorý o nich rozprával, sám zúčastnil. Povedal mnoho zaujímavých vecí o ich kultúre a spôsobe života. Potom sa premietal film o zjazďovaní svahov jedných z najvyšších hôr Bulharska. V úvode zahrali dáke tóny z kapelky Nightwish, čo som si pomyslela, že aspoň trošku metalu. :-D Potom sme sa odobrali spať.
Po celú noc nám v stane robil spoločnosť šuštiaci hlodavec, ktorý brázdil tunely, ktoré si stihol vybudovať popod náš stan. Zrejme sme mu prerušili hlavný ťah, ktorý si bol následne nútený vybudovať nanovo. :-) Takže sme mali aj animálnu vsuvku, ktorá neskôr potešila aj môjho milého, keď sa rozhodol navštíviť stan kvôli svojmu zaslúženému odpočinku. :-) Tá potom neskôr bola ešte jedna, ale k tomu sa dostanem.
NEDEĽA
Ráno som HOLDON a ORBUS statočne prespala a tak o nich asi nič nepoviem, za čo sa opäť kajúcne ospravedlňujem. Prebudila som sa teda na Janu Máčovskú a jej kapelu POMENE. Jana disponovala veľmi výrazným hlasom, ktorý mi pripomínal občas speváčku z Moonlight, takže sa mi to vcelku páčilo. Teda hlavne ten jej hlas, hudbu si už moc nepamätám, takže sa nejdem znažiť hodnotiť. NÁHODNÍ POCESTNÍ hrali tiež oproti tým výraznejším kapelkám trošku nenápadne, nemôžem však povedať že zle, lebo žiadne negatívne spomienky na ich set nemám (avšak ani pozitívne). :-)
No a hlavnej hviezde sa nakoniec podarilo doraziť a tou bola kapela HOP TROP. Išlo skutočne o také hop a trop, ktoré zaznelo v podaní troch pánov - dvaja hrali na gitaru a spievali (Ladislav Kučera a Samson Lenk) a jeden na basu (Jaromír Vondra). To čo podali skutočne bol set dňa. Oboznámili nás aj s mne neznámym slovenským pozdravom a časťou ich rozhovoru: "jebem Ti Boha Tvojho, ako sa dostaneme do Dohňan" za čo sa im dostalo odpovede: "No takto vy kokoti...". :-D Odohrali set plný energie, dobrej nálady a hlavne vynikajúcich piesní. :-) Po celý čas im z tváre nezmizol úsmev a neustále obecenstvo zasypávali množstvom "vtipných průpovídek". Nakoniec, o úspechu týchto českých folk majstrov hovorilo aj publikum, ktoré ich 5 krát privolalo naspäť na pódium. Pomedzi piesne popred pódiom šantil pes, ktorý ešte stupňoval dobrú náladu a ku koncu setu ma začal utláčať svojim prenikavým štekotom, keď túžil po lietajúcej paličke. :-) Festival sa teda pomaly pobral ku koncu a nám neostávalo nič iné, len sa pobaliť, zbaliť stan, vycikať sa a ísť. :-D Cesta domov prebehla v trošku deprimovanej atmosfére, keď ľudia zmorení a plní pozitívnych zážitkov opúšťali areál Vandermúzy. Že som sa zúčastnila naozaj neľutujem a myslím, že neľutoval nik. Prekrásny kultúrny zážitok a tešíme sa na ďaľší ročník. :-)
