Zdravím na Slovensko. Vaše skupina OHEN existuje od roku 2013, hned po roce existence jste vydali debutové album, to druhé přesně po deseti letech. Ještě bych se na začátku vrátil k prvotině „Mortal Man“, kterou jste nahráli ve třech, v netradiční sestavě kytara, klávesy & kontrabas (+ programované bicí). Jak se na váš debut díváš dnes?
Matúš: Pre mňa to bol jednoznačne dôležitý míľnik. Hudbu som skladal cca už od roku 2006, ale až vtedy v 2013 sa mi podarilo stretnúť ľudí, ktorí mali podobnú víziu o tom, ako by skladby mohli hudobne vyzerať a rozhodli sme sa spraviť album. Vyslovene išlo o domáci štúdiový projekt troch kamošov, čo spolu bývali na byte. Keď sa pozriem na samotný proces kompozície, mám pocit akoby to vtedy išlo nejak prirodzene z nás von, prišiel som z prednášok domov a sadli sme si za počítač a tvorili. Zaoberali sme sa detailami, to áno, ale niektoré veci, ktoré by som teraz urobil inak, sme vtedy prehliadali. Ten proces bol rýchly a zároveň nás to veľmi bavilo. Ja si myslím, že sa nám podarilo vytvoriť niečo výnimočné a možno to bolo kvôli tomu, že sme nemali vôbec žiadne očakávania a nestrácali sme čas tým, že by sme ten album spracovali do formy, aby sa jednoducho dal hrať s kapelou. S týmto problémom sme sa začali vysporiadavať až potom, keď sme „Mortal Man“ vydali. Nerád sa ale ohliadam späť s trpkým pocitom, že sme to mali urobiť inak. Či po otázke zvuku, aranžmá alebo kompozície, či textov je to odraz času, kde sme vtedy boli a som rád za to, že sa nám to podarilo zaznamenať.
Andrej: Ako človek, ktorý nebol súčasťou pôvodnej zostavy, budem mať na debut pohľad zvonka. Musím sa priznať, že mi chvíľu trvalo, kým som album ocenil ako celok, spočiatku u mňa fungovali hlavne niektoré jednotlivé skladby. Bolo to zrejme aj dĺžkou niektorých skladieb, dĺžkou celého albumu a rôznorodosťou nápadov, ktoré sa na ňom nachádzajú. Postupne som si k nemu však našiel cestu a skladby z neho rád hrávam aj naživo. Tiež si myslím, že na to, že album vznikal pred viac ako 10-timi rokmi „na kolene“, znie stále dobre.
Taky jste se otírali o křesťanství, což je v black metalu, byť tehdy dejme tomu symfonickém, nejen neobvyklé, ale taky nepopulární. Dostávaly se k vám názory, že tohle do black metalu nepatří?
Matúš: Bolo naším zámerom vtedy urobiť taký album, kde sa rozoberajú témy spojené s kresťanstvom. Bolo to súčasťou umeleckého konceptu a vedeli sme, že to bude ľudí provokovať. Doteraz si ale myslím, že pre veľa ľudí tie songy ostali nepochopené. Získali sme nálepku kresťanského black metalu, pričom sme sa tak nehlásili a sme sa voči tomu aj ohraďovali, nielen v radoch black metalistov, ale hlavne v radoch kresťanských metalistov. Existuje totiž komunita kresťanských metalistov, kde nás naďalej vnímajú ako kresťanskú kapelu alebo sa nás stále pýtajú či sme naozaj kresťania alebo nie. Nikto v kapele nie je veriaci, ani sa nehlásime k žiadnemu vierovyznaniu a keby sme sa aj ako jednotlivci hlásili, tak komu je čo do toho? Celá tá debata o tom či hráme kresťanskú hudbu alebo nie, je podľa môjho názoru totálne smiešna. Ja sa k tomu staviam ako keď si iný interpret pre svoje vyjadrenie požičia tematiku akéhokoľvek iného náboženstva alebo filozofie. Keď si hudobníci vyberajú témy o pohanských bohoch alebo čerpajú príbehy z gréckej či severskej mytológie, nikto ich neoznačuje za nevhodné. Berie sa to ako mytológia. Pri kresťanstve je to iné. Satanistická agenda v black metale je extrémne citlivá na akýkoľvek naratív spojený s kresťanstvom. Príde mi to smiešne.
Ja sa totiž zvyknem na umenie pozerať skrz konceptuálny zámer toho, čo chce dielo povedať. Ak využijem v umeleckom diele pohľad do vnútra človeka, ktorý sa obracia na nejakého spasiteľa alebo zvádza boj s „hriechom“ a dielo je pohľadom do toho, ako chápe táto postava svet, tak to neznamená, že týmto spôsobom som ja ako autor hneď šíriteľom kresťanstva, alebo že by som ja velebil Boha. Alebo my ako kapela by sme mali byť kresťanská kapela. Kresťanskú hudbu per se vnímam ako hudbu kde kapely vyslovene oslavujú Boha a vyzývajú ostatných k tomu istému, nezávisle od ich hudobného štýlu. Toto sme nikdy nerobili a ani nebudeme. Božechráň! :D
První sestava vám moc dlouho nevydržela. Kontrabasista a klávesista brzy odešli – proč?
Matúš: Dôvod bol pravdepodobne v tom, že keď sme začali koncertovať, tak sa necítili v tejto pozícii úplne najpríjemnejšie. Ja som sa snažil o to, aby sme rozšírili o nás vedomie, začal som bookovať koncerty, aby sme mali výmeny a podobne, no a chalani si predstavovali našu spoluprácu pravdepodobne iným spôsobom. Každopádne sme doteraz kamoši a cítim z ich strany podporu a chápem, že by ich asi viac bavilo, keby sme ostali iba ako štúdiový projekt. Ja som ale na pódiu vo svojej koži.
Jak náročné bylo sestavu doplnit? To, že změníte nástrojové obsazení, vyplynulo ze situace, nebo jste už nechtěli kontrabas, např. kvůli obtížnému zvučení na koncertech, nepraktičnosti? Současní členové mají zkušenosti s hraním v jiných kapelách, nebo je pro ně OHEN první štací?
Matúš: My sme pôvodne ani nad kontrabasom neuvažovali. Pôvodný plán bol, že ja budem hrať na base a gitary sa ujme Matej. To sme zmenili, keď sme začali cvičiť na live vystúpenia a keďže Matej má skúsenosti s kontrabasom z folklórnych zoskupení, tak sme si povedali, že poďme to vyskúšať a zhodou okolností to prinieslo zaujímavé momenty. Potom čo sa rozhodol odísť, sme ho potrebovali nahradiť a úprimne som ani neskúšal nájsť kontrabasistu a rovno hľadal človeka na basgitaru. Za prvé by som asi hľadal riadne dlho a za druhé mi prišlo, že tá basgitara mi tam chýbala. Pre súčasnú zostavu nie je hranie v kapelách žiadnou novinkou. Andrej a Paťo nielenže majú za sebou množstvo kapiel, ale zároveň aj vo viacerých kapelách aktuálne pôsobia.
Andrej: Zmeny sa vyvíjali postupne v čase a táto nová zostava vznikla po krátkej pauze niekedy v roku 2021. Ja som bol súčasťou aj poslednej starej zostavy a Matúš ma oslovil, či by som sa pridal aj k novej. V tej době už mal Matúš ostatných členov oslovených, takže ja som prišiel už len na hotové, ale viem si představíť, že dať dokopy 6 ľudí bolo náročné. S výnimkou nášho huslistu Vila máme všetci aj predchádzajúce skúsenosti z kapely a väčšina z nás má viacero kapiel aj teraz.
Byly personální změny důvodem, že druhé CD následovalo po tolika letech? Jak starý materiál „Whispering Lies“ je? A jak skladby vznikaly – tím, že se pořád měnil personál, to asi nebylo jednoduché…
Matúš: Z časti to bol jeden z dôvodov. Roky 2015 a 2016 boli veľmi turbulentné, menili sa členovia ako na páse a zároveň som tlačil na to, aby sme čo najviac koncertovali. Focus bol ukázať, čo OHEN dokáže na pódiu. Samozrejme sme pracovali aj na tých nahrávkach, ale tým ako sa ľudia menili, to bolo náročné zosúladiť, aké nápady ostanú a aké nie. K začiatku roku 2017 sa nám sformovalo jadro kapely – ja, Barbora a Andrej – a v roku 2018 sme začali riadne práce na albume. Kopu skladieb sme vyhodili, niektoré sme totálne prerobili, aby sme sa ocitli znovu v problematickom období, kedy sme v kapele ostali iba my traja. V roku 2019 sme sa ja s Barborou rozhodli venovať sa trochu viac osobným veciam a Andrej sa sústredil na svoj projekt OLD TOMB. Ja som sa potom začiatkom 2020 pridal k APRIL WEEPS a počas Covidu sme pracovali na ich albume „Cataclastic“. To mi dodalo potrebnú energiu a chuť a oprel som sa znovu do prác na „Whispering Lies“. S Barborou sme nad tým samozrejme priebežne sedeli aj počas tohto obdobia, ale v 2022 sme pozvali ďalších ľudí a vytvorili sme novú zostavu, ktorá s malou zmenou funguje doteraz.
Texty máte převážně v angličtině s jedinou výjimkou, která je slovensky. A myslím, že pro posluchače u vás na Slovenskou, ale i u nás v Česku bude titulní píseň nejatraktivnější. Proč používáte primárně anglický jazyk?
Matúš: Pretože je nám prirodzený. Má svoje krásy a sme v ňom fluentní a osobne si myslíme, že našim textom angičtina pristane. To však neznamená, že neplánujeme robiť piesne v slovenčine. Máme nejaké rozrobené veci, ktoré by v angličine nezneli tak ostro, ako by sme chceli. Ale zároveň som si istý, že teraz nezačneme prerábať texty z angličtiny do rodnej reči len z dôvodu, že je to teraz in a pre ľudí je to atraktívnejšie. Ak raz nejaká sloha dobre funguje s anglickými výrazmi a slovnými hračkami, ktoré tento jazyk ponúka, tak je blbosť to prekladať do slovenčiny.
Andrej: Texty v OHNI nepíšem, ale pri iných projektoch a kapelách som vždy písal v angličtine. Nejaké pokusy so slovenčinou u mňa boli, ale všetky skončili v koši. V angličtine sa cítim pohodlnejšie a viem lepšie vyjadriť, čo chcem povedať. Aj podľa reakcií ľudí máš však pravdu, skladba „Ohen“ rezonuje s ľudmi zatiaľ asi najviac, takže v budúcnosti možno bude viac slovenských textov, to ale nechám na Matúša alebo nášho textára Milana.
O čem pojednávají texty? Podle názvů skladeb se dá odhadnout, že čerpáte i z dějin. Popisujete historické události, nebo spíše na jejich základě rozvíjíte jiné myšlenky?
Matúš: Skladby na „Whispering Lies“ sa z veľkej väčšiny venujú introspektívnemu objavovaniu vlastných svetov našich myslí. Jediná historická udalosť, ktorá je určitým spôsobom poňatá na našom albume, je vláda babylonského kráľa Nabukadnesara II., na ktorého sa obraciame v prvom songu, kde deklarujeme, že my sme OHEN a prišli sme zničiť šialenstvá despotického klamára. Prakticky tam je aj načrtnutie témy, o čom sa na albume hovorí, klamstvá, pravdy.
CD jste vydali vlastním nákladem, ale design jste neodbyli. Připravili jste šestistránkový digipack s dvanáctistránkovým bookletem, kombinace černé a žluté barvy vypadá dobře, nechybí texty ani fotka kapely a jako podklady i na titulce jsou použité „černé obrazy“. Několik otázek k realizaci a nosičům. 1. Proč jste si album vydali sami, žádnou firmu jste nehledali, nebo nenašli? 2. Je pro vás vzhled obalu důležitý? 3. Jakou technikou vznikaly použité obrazy?
Andrej: Nájsť vydavateľa je v dnešnej dobe pomerne ťažké, ale zároveň nie úplne potrebné. Kapely majú dnes už oveľa širšie možnosti ako sa prezentovať aj bez vydavatelstva, čo ale neznamená, že vydavatelstva nemajú význam. Zháňanie vydavateľstva je však neistá vec, ktorá by ešte viac predĺžila vydanie albumu, a cítili sme, že už je najvyšší čas, aby bol vonku. Čo sa týka artworku, tak pre mňa je to dôležitá súčasť albumu a mal by dotvárať celkovú atmosféru a náladu albumu. Takže na tomto sme si dali záležať, takisto ako na nosičoch. Dnes už to veľa ľudí ani neberie ako medium, ale ako zberateľský kúsok, takže aj fyzický album by mal vyzerať dobre.
Matúš: Album sme si vydali sami a vydali sme ho schválne desať rokov po vydaní prvého albumu „Mortal Man“. Na Slovensku až tak moc nie je podpora nezávislých kapiel v tak niche žánri, aký hráme my a nakoľko vidíme trend, že si kapely vydávajú veci samé za vlastné náklady a následne aj pracujú ako ditribútori, robia si sami PR kampane a robia si vlastný booking, tak nie je pre nás problém to robiť takisto, nakoľko to už celý čas takto robíme. Ale aj napriek tomuto sme predsa len skúsili osloviť YouTube kanál Black Metal Promotion, či by nemali záujem o vydanie videí na ich kanáli, ale nehodili sme sa im do konceptu.
Použité obrazy sú čierne obrazy z mojej vlastnej tvorby. Je to séria malieb s názvom Reflexie a základný koncept týchto diel je vytvárať na plátne reliéf pomocou vrstvenia a zahýbania aditívneho plátna. Následne je celé dielo natreté lesklou čiernou farbou a práve odrazy svetla poukazujú na kontúry samotnej formy obrazu. Tie sa menia tým, ako sa mení denné svetlo a tak vie obraz dostať rôzne výrazy v rôznych časoch dňa. Tento koncept sme využili a nahrali sme full album preview video, kde počas počúvania našej novinky môžete sledovať to, ako sa odrazy na tomto hlavnom obraze menia. Video sa dá nájsť na našom YouTube kanáli.
S vizuální stránkou tvorby souvisí i animovaný videoklip, který vznikl ke skladbě „Wintersky“; jeho autorem je Costin Chioreanu. Proč právě tento rumunský umělec? Jak probíhala spolupráce?
Matúš: Skladbu „Wintersky“ som zložil ešte v roku 2008 a bola pre mňa vždy osobným vypovedaním nejakého môjho vnútorného sveta a keď už sa nám podarilo dostať ju do formy metalovej kapely, tak som vedel, že chcem pre ňu vytvoriť unikátny vizuál. Najprv som oslovil kamarátku, že spolu vytvoríme animovaný klip na základe jej papierových bábik a stop motion animácie, ale nakoniec z toho pre nedostatok času vycúvala. Costin Chioreanu je veľmi talentovaný umelec, ktorý má za sebou spoluprácu s naozaj najväčšími kapelami v metalovom svete. Objavil som jeho rukopis ešte veľa rokov dozadu, keď som videl jeho animované videá pre CELLAR DARLING a následne o niečo neskôr som spozoroval rovnaký rukopis pri kapele BORKNAGAR pri ich skladbe „Up North“ a aj pri albume „Har“ od rumunskej kapely DORDEDUH, ktorým som robil raz v Bratislave koncert a mimo iné boli aj headlinerom na našom minuloročnom festivale Burn fest open air. Pozrel som si Costinove portfólio a povedal som si, že to treba skúsiť. Tak som mu napísal mail s vysvetlením, o čo nám ide, že by sme boli radi, aby nám vytvoril animovaný videoklip na moju osobnú skladbu, poslal som mu demo nahrávku, texty, skice, všetky moje myšlienky a celý môj koncept a on povedal, že na tom chce robiť, že sa mu ten song aj myšlienka páčia. Dohodli sme sa na cene a o nejakom časovom rozmedzí a Costin sa pustil do práce. Prakticky si dedikoval celý mesiac na náš klip a všetky scény v ňom ručne nakreslil, následne digitálne koloroval, editoval a rozanimoval. Ja osobne som veľmi nadšený z tejto spolupráce a určite odporúčam každému si splniť nejaký svoj kreatívny sen. Minulý rok na Veľkú noc som bol v Osle na Inferno Metal festivale, kde sa nám s Costinom podarilo aj stretnúť a prehodiť zopár slov o živote. Je to fajn chlapík a okrem výtvarného umenia robí aj zaujímavú hudbu. Jednou z kolaborácií, ktoré minulý rok mal, bol spoločný album s Aaronom Stainthorpeom z MY DYING BRIDE a HIGH PARASITE.
Vaše skladby jsou poměrně košaté, bohaté na nástroje. Jak komplikované je jejich živé provedení? A proč hraje Barbora na keytar – je to praktičtější než klasické klávesy, nebo stylové? (úsměv)
Matúš: My sme doteraz vždy to aranžmá do nejakej formy upravovali, aby sme tie skladby vedeli zahrať naživo. Pri kompozícií sme vždy riešili, ktorý z tých orchestrálnych / klávesových nástrojov má v danom momente prioritu, je najdôležitejší pre konkrétnu pasáž a ten je potom reprezentovaný naživo práve na keytare. Barborin prechod z bežných klávesov na keytar bol prirodzený práve pre možnosť pohybu na stage a prirodzenejšieho vystupovania na koncerte. Nešlo v tomto prípade až tak o štýl ako o voľnosť pri pódiovom prejave.
Andrej: Pri takom množstve nástrojom a zvukov je možno ťažšie kapelu ako celok nazvučiť, nech sa naživo nič nestratí. Samotné hranie až také komplikované nie je, ak sú nejaké pasáže, kde je tých nástrojov až príliš veľa, tak sa hrá tá dominantnejšia linka – skladby sú zaranžované tak, aby im nič nechýbalo.
Pocházíte z Trnavy. Z vašeho města mě napadají ještě DYSANCHELY, jinak netuším, jestli je u vás nějaká metalové scéna. Takže jak to u vás vypadá s kapelami, metalovými koncerty, kluby, scénou? Žije to, nebo přežívá?
Matúš: Mám pocit, že tá scéna v Trnave už nie je to čo bývala. Aktívni sú FISHHARTCOLLECTION – hardcore/crossover a my. DYSANCHELY sú pokiaľ viem neaktívni. Z ostatných kapiel, ktoré by sa ešte ako tak dali spájať s Trnavou, spomeniem Sereďské kapely ŽRIEBÄDLO a ROTTENATOMY a Hlohoveckých CRANIOTOMY. Týmto to aktuálne riadne šlape, čo som rád. Je ale možné, že niekde v podzemí sa nejaké mladé kapely chystajú na svoj debut, ja o tom ale info moc nemám. Možno aj preto, že už dlhší čas žijem v Bratislave, kde tá scéna je o dosť aktívnejšia. V Trnave robievame akcie s naším BURN Booking v 10BARe, kde sme robili zopár verzii klubového Burn festu v rokoch 2023-2024 a teraz sa začali organizovať akcie aj v kultúrnom centre Malý Berlín, takže ten metal úplne v Trnave nevymiera.
Co vás čeká v nejbližší budoucnosti a co byste rádi absolvovali v té vzdálenější? Máte chuť zahrát v zahraničí, nebo preferujete domácí pódia? A raději kluby, nebo festivaly?
Matúš: V najbližšej budúcnosti nás čaká práca na našom letnom festivale, ktorý organizujeme už druhý rok v areáli Camping v Seredi. Ide o nezávislý undergroundový metalový festival, kde sa snažíme priniesť kvalitnú metalovú hudbu. Tohtoroční headlineri sú black metaloví SEAR BLISS z maďarska a fínsko-grécka doom metalová kapela AEONIAN SORROW. Následne nás čaká zopár koncertov na jeseň tohto roka, z ktorých máme momentálne potvrdený koncert v Kutnej Hore 25. 10.
Z dlhodobej perspektívy by bolo pre nás krásne, keby sa nám podarilo absolvovať viac a viac zahraničných koncertov, zopár turné kade tade po svete a nejaký ten jeden dva Brutal Assaulty a následne veľké haly. :D Ale pekne postupne. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť. Určite ale prídeme radi všade, kde nás fanúšikovia budú chcieť počuť.
Ďakujeme krásne za rozhovor a pozdravujeme čitateľov Fobia zine. Všetkým nadšencom undergroundu odkazujeme, aby nepoľavili a podporovali aj naďalej svoje obľúbené kapely a kupovali si vstupenky na koncerty a festivaly na svojej lokálnej scéne. A ak budete mať chuť podporiť nás, tak na našom Bandcampe sa dá zakúpiť náš nový album „Whispering Lies“, alebo prídite si s nami užiť leto 18. a 19. júla v Seredi na Burn Fest Open Air 2025.
Andrej: Ako hovorí Matúš, venovať sa teraz budeme najmä nášmu festivalu a potom na jeseň čo-to aj odohráme. V budúcnosti by sme to určite radi čo najviac rozšírili do zahraničia, ale samozrejme stále aj na Slovensku a v Čechách, či už kluby alebo festivaly. Za mňa majú svoje čaro obidve.
