Zdravím na Slovensko. Dlouho jsme na Fobii s nikým od vás rozhovor nedělali, tak bych začal otázkou na stav scény v SR. V Česku se každé léto koná několik hodně velkých metalových (i +/- grind-, HC-, punkových) festivalů, několik středních a spousty lokálních, v podstatě každý víkend lze někam vyrazit. Jak to vypadá u vás?
Juraj: Ahoj. Touto otázkou si ma dosť prekvapil, lebo nemám až taký veľký prehľad o dianí na slovenskej scéne. Určite sú tu známe festivaly Gothoom, Montana Fest, Celestial Helpfest, TOHC Fest a hromada iných, či už zameraných na death metal, thrash, eventuálne HC/punk. Myslím, že každý si tam nájde to svoje. Okrem festivalov sú tu aj menšie klubové akcie, hlavne v Poprade to dosť žije.
Od podzimu do jara se hraje uvnitř, opět lze vybírat mezi většími zahraničními kapelami, undergroundovými z ciziny a tuzemskými, znovu akcí spousta. U vás nějaké koncerty pořádají naši Obscure. A co dál? Např. kapela typu THALARION, pokud si koncert neuspořádá, jaké má další možnosti?
Juraj: Mám pocit, že väčšina metalových akcií týkajúcich sa známych kapiel zo zahraničia sa presunula do Košíc. Tam to riadne vrie každý víkend. V Bratislave akoby toho bolo pomenej v ostatnej dobe. V iných mestách viac-menej mŕtvo. U nás bol jediný rockový klub, kde sa dali robiť undergroundové akcie, no už aj ten je viac než rok minulosťou. Čiže my nemáme doma možnosť čokoľvek usporiadať, pokiaľ nechceme niečo robiť v iných mestách, čo zas vidím ako pomerne vážny problém. Preto sme radi, ak nás na akciu niekto pozve, vždy radi prídeme a zahráme.
Existuje na Slovensku nějaký metalový label, který je aspoň trochu akční? Časy, kdy jich u vás fungovalo víc (Slovak Metal Army / Immortal Souls vypadali zpoza hranic nejviditelněji, ale všichni víme, jaká smutná událost stála za jejich koncem), jsou myslím pryč. Ono ani v ČR to není úplná idyla, ale znovu se rozjela Doomentia, slušně fungují Magick Musick, MetalGate, PHR, Pařát a další…
Juraj: Viem iba o Gothoom Productions, Metal Age, Necroeucharist a Monastyr Records. Naposledy menovaný však vydáva zväčša reedície starých vecí. Nepochybujem, že sa tu ešte nejaké labely nájdu, ale ich mená sa ku mne nedostali. Čo sa týka Slovak Metal Army, to je naozaj smutná záležitosť, avšak život ide ďalej.
Co média? Tištěného něco vychází? A jaký je stav webzinů? Zase můžu uvést české reálie: tiskem cca pět pravidelně vycházejících zinů, na webu cca deset zinů plus nové formáty – podcasty, jak slovem, tak obrazem.
Juraj: Z času na čas vyjde časopis Metalscéna. O ďalších tlačených zinoch nemám ani tušenie. Je očividné, že drvivá väčšina zinov sa presunula na web, či už kvalitných s výborným autorským obsahom a gramatikou, alebo tých menej kvalitných. V každom prípade, či už v tých alebo tých, nikde nechýba zápal pre metal, informovanosť a podobne. Hlavne je všetko oveľa rýchlejšie, ako to bolo kedysi pri tlačených zinoch, fans vedia o novinkách oveľa skôr. Podcasty robí napríklad Lepra z ABORTION na YT kanály a Spotify.
Pojďme k THALARION. Máte za sebou dlouhou a bohatou minulost, od vzniku vlastně můžete slavit třicet let. Vydali jste alba v zahraničí, odehráli spoustu koncertů, zažili pomyslný vrchol metalu i rozpad, zase se vrátili. Historii už bych nechal stranou (kdo by si ji chtěl nastudovat, má možnost na Bandzone), pojďme k druhé etapě existence. Jaký impuls vedl k obnovení THALARION?
Juraj: Túto kapelu založil Peter Bartakovič v roku 1990, čiže teraz by sme oslavovali 34 rokov. On je jediný z pôvodnej zostavy, keďže v priebehu rokov sme prešli viacerými personálnymi zmenami. Ale tak je to vlastne u každého. Nedá sa kapela udržať v jedinej zostave. Po uložení THALARIONU do ľadu v roku 2006 Peter dal dokopy death metalovú formáciu CONSTANS COMPROMISSUM. Čo sa týka oživenia THALARION, nešlo ani tak o nejaký impulz, skôr len nezáväzné reči pri pive. Peter mi v roku 2020 nadhodil, že má nejaké pomalšie riffy, ktoré sa mu nehodia do CONSTANS COMPROMISSUM. Nešlo o primárny zámer oživiť THALARION. Vtedy som mu povedal, že ak dá dohromady nejaké skladby, nech mi ich pošle, vypočujem si ich, posúdim, vyskúšame, čo z toho vzíde. Časom z toho vznikol album „Dying On The Scorched Plains“, ktorý vyšiel v decembri 2021 pod nemeckým labelom Uprising! Records, čo je vlastne sub-label dánského gigantu Target Group. Oslovili sme bratov Schlosserovcov a Petronelu, či by sa pridali a vlastne len tak z nostalgie spravili po dlhých 15-tich rokoch nový album. Všetci toto nadšene uvítali. Do THALARION bol prizvaný na hosťovanie klávesák Peter Dvorák, ktorý sa neskôr stal stálym členom kapely.
Když jste poskládali novou sestavu, byla v ní většina bývalých členů. Ale po vydání reunionového alba odešli bratři Schlosserovi, kteří v THALARION působili od začátku. Jaký to byl problém? Podařilo se rychle zaplnit prázdná místa?
Juraj: Áno, chceli sme najsilnejší line-up, v akom sme fungovali v našich najlepších rokoch na scéne. Gitarista Juraj vlastne iba nahral nejaké sóla na album „Dying…“, pretože pracuje a žije v Rakúsku. To znamená, že nemohol aktívne fungovať v kapele, jazdiť s nami na koncerty, skúšať a tak ďalej. Bubeník Peter je od roku 2004 v TUBLATANKE, jednoducho mal iba záujem nabubnovať ten album, možno odohrať nejaké akcie, ale niektoré sa prekrývali. Keď sme mali niekde hrať, v tom istom termíne on hral koncert s TUBLATANKOU, preto sme viaceré koncerty museli zrušiť. A tak sme museli hľadať náhradu. Po „odchode“ Schlosserovcov zaplnili ich miesta gitarista Juraj Čakajda a basák Marek Okša práve z CONSTANS COMPROMISSUM. Neskôr doviedli do THALARION bubeníka Juraja Bajzíka. Ten už mal nemalé skúsenosti z rôznych death metalových spolkov. Synchrónne s THALARION hráva ešte v NO CONTROL Jimmiho Cimbalu.
Když jsi se po letech postavil k mikrofonu, jaký to byl pocit? A jak jsi na tom byl s hlasem, bylo „to“ zpátky hned, nebo jsi musel potrénovat?
Juraj: Faktom je, že to bol veľmi zvláštny pocit. A ešte väčšia záťaž pre hrdlo. Stalo sa to však pár mesiacov pred oživením THALARION. S Jurajom Schlosserom sme, možno z nudy, nanovo nahrali demo mojej starej hordy NAILED NAZARENE „Hosanna Tibi De Profundis“ z roku 1993. Počas nahrávania vokálov som si hlas veruže poriadne rozcvičil. Asi o mesiac som naspieval nejaké refrény do jednej skladby nového EP CONSTANS COMPROMISSUM, takže záťaž po toľkých rokoch už pri nahrávaní skladieb pre THALARION nebola až taká extrémna.
Petronelo, když za tebou kluci přišli, že plánují obnovu THALARION, překvapilo tě to? A jak jsi reagovala na nabídku, aby ses vrátila do hudebního dění? Pokud správně chápu informace na internetu, tak jsi po konci THALARION zpívala v TANX, ale poslední informace o téhle podle dostupných informací a videí zajímavé skupině (elektro-synth-pop) jsou taky poměrně staré…
Petronela: Napísal mi to Juraj, s ktorým som bola po rokoch v kontakte len vďaka tomu, že sme zistili, že obaja píšeme a vydávame knihy. Jeho otázka znela, či by sme nespravili album. Popravde ma tým celkom nadchol, pretože som dlho nespievala a zvyknem sa chopiť akejkoľvek kreatívnej príležitosti, ktorá mi dáva zmysel. O koncertovaní reč nebola, nepredpokladala som, že začneme aj hrávať naživo, ale keď prišli nejaké ponuky, tak som si to začala užívať viac než pred dvadsiatimi rokmi. Človek akoby si časom viac vážil, že ešte stále má príležitosť robiť niečo zaujímavé a že nikdy nie je neskoro.
Podobná otázka jako na Juraje – návrat k mikrofonu v metalové kapele byl snadný, nesnadný? Jak se liší technika zpěvu v popové a metalové kapele?
Petronela: Ja spievam, ako viem, či už je to do metalového podkladu, alebo iného. Aj tak to stále bude ten istý hlas s tou istou farbou, pokiaľ človek nechce experimentovať s príliš veľa efektami. O technike spevu nemám až taký prehľad, hoci som chodievala na hodiny klasického spevu. Čo sa týka TANX, rada by som všetky veci vydala po dvanástich rokoch online, lebo tieto skladby sa už nikde nenachádzajú. Postupne ich budem dávať na Spotify a ďalšie portály. Keby mi niekto navrhol spoluprácu v akomkoľvek žánri, prijmem ju, pokiaľ je to projekt na dobrej úrovni. Rada experimentujem s hlasom aj v hovorenej podobe.
V kapele je vás… hodně. (úsměv) Skloubit čas pro kapelu u sedmi lidí není asi snadné, stejně tak sjednotit vkus všech členů. V bookletu jsou uvedeni jako autoři hudby jen dva členové – ostatní nemají skladatelské ambice?
Juraj: Máš pravdu, toto vôbec nie je ľahké. Navyše Petronela býva v Bratislave, takže na skúšky, fotenie, cestovanie na koncerty musí zakaždým dochádzať do Topoľčian. Iste, každý z členov kapely má iný vkus, počúva inú hudbu, ale snažíme sa pre THALARION robiť maximum, možno odložiť svoje predsudky, svoje hranice a prispôsobiť ich štýlu THALARION. Na druhej strane je aj dobré, že každý z nás počúva niečo iné, má to potom vplyv na rôznorodosť našej hudby. V zásade všetku hudbu na novom albume (aj na CD „Dying…“) vytvoril Peter Bartakovič. Peter Dvorák priniesol len klávesový základ pre záverečnú skladbu „Stygian Symphony of Demease“. Ešte úvodnú brnkačku v songu „Cryopreservation“ má na svedomí gitarista Juraj Čakajda. Netreba, aby sme ostatní nejako výrazne zasahovali do tvorby, keďže Peter to robí viac než dobre a my mu v tomto absolútne dôverujeme. Spolu sme sa však podieľali na celkových aranžmánoch.
Ve studiu jste se sešli všichni, nebo jste tam chodili na etapy? Studio Kankula je pro mě neznámé, ani u slovenských kapel jsem jej nezaregistroval. Proč jste zvolili právě Juraje Kankulu jako zvukového mistra?
Juraj: V štúdiu u Juraja Kankulu sme nahrávali iba bicie, mixovali sme v ňom a mastrovali album. Bartakovič a Dvorák majú svoje vlastné štúdiá v ktorých nahrávali gitary, basu a klávesy. Tiež sa v nich nahrávali všetky spevy, či už sólové, alebo zbory. V Kankula štúdiu sme mixovali aj náš predchádzajúci album „Dying…“ z roku 2021. Keďže už vtedy sme boli s produkciou spokojní, nebol dôvod meniť štúdio pre mixáž a mastering. Juraj Kankula je inak live zvukár TUBLATANKY a jeho štúdio sa nachádza len 10 kilometrov od nás. Toto štúdio funguje už dlhé roky. Svoje albumy v ňom nahrávala doom metalová SAMSARA, CONSTANS COMPROMISSUM, ZAČIATOK KONCA, KAZOSTROJ a fúra ďalších skupín od folku, rocku po death metal. Myslím, že meno tohto štúdia vzhľadom na kvalitu odvedenej práce a skvelý sound pomaly rastie. Juraj je vynikajúci hudobník a naozaj výborný producent s totálnym sluchom, ktorý presne vie, čo robí a dokáže sa vnoriť do predstáv tej-ktorej kapely.
CD vyšlo, stejně jako reedice debutu, u Pařát Productions. S Uprising! Records, kteří vydali návratové album v roce 2021, jste se nedohodli, nebo jste s jejich prací nebyli minule spokojeni, nebo…? S Petrem, bossem Pařátu, jste našli společnou řeč ve všech aspektech? Pařátí edice většinou nemívají tak výpravné booklety, takže ten svůj jste si museli vyjednat?
Juraj: S Uprising! Records sme boli nadmieru spokojní, najmä čo sa celosvetového promotion týka. Samozrejme aj celkového prístupu k vydaniu CD „Dying…“. Distribúcia sa tiež odohrávala vo veľkom rozmere. Uprising! však zastrešuje Target Group, čiže Michael Andersen, pod ktorého značkou Mighty Music nám kedysi vyšli tri albumy. A teda on osobne rozhoduje, čo vydá. Potom diela posúva sublabelom podľa žánru. Pochopiteľne sme aj jemu ponúkli nový album, ale z jeho strany nám on ponúkol podmienky, ktoré sme tentoraz nemohli akceptovať. Nechcem tu zachádzať do detailov, lebo to už teraz aj tak nie je relevantné. Ohľadom Pařátu; Petr je veľkým fanúšikom THALARION a miluje našu hudbu, čoho dôkazom je aj reedícia nášho debutu „Towards the Obscure Slumberland“ (pôvodne ako MC album u Hallelujjah Prod. v 1996) na CD v 2022 a LP v 2023. Preto keď som mu napísal, či by mal záujem o vydanie nášho radového albumu, Petr neváhal a rád súhlasil s touto ponukou. Album chcel vydať ešte v marci tohto roka, ale nestihli sme mixáž, ktorá nám zabrala strašne veľa času, keďže sme chceli produkciu a sound dotiahnuť do detailov a maximálnej spokojnosti. Preto album „Cryopreservation“ vyšiel až v auguste. 16-stranový booklet bol Petrovým nápadom, celé to šlo v jeho réžii. My sme mali istú predstavu o booklete, on mal svoju, ale kompromisom sme sa dopracovali, myslím, že k solídnemu výsledku.
O čem jsou vaše texty? Vine se albem nějaký jednotící prvek, nit, nebo je každá skladba o něčem jiném? Autory textů jsou zpěvačka a zpěvák – píšete je společně, nebo každý přispěl několika svými? A název „Cryopreservation“ má vyjadřovat co?
Juraj: Mnohé z textov pojednávajú o zomieraní, o trúchlení nad stratou blízkej osoby. Zrkadľujú pohľady do duší utrápených ľudí naplnených osobnou bolesťou, pocity žiaľu a beznádeje. Rozprávajú akési osobné príbehy tých, ktorí stratili milovanú osobu. Z celého tohto konceptu sa vymyká iba text k skladbe „Sleep and Dream“. Ten je o ťaživých snoch, ktoré tu a tam dopadnú na človeka. Ja som napísal sedem textov, Petronela dva. Nepísali sme ich spolu, no stalo sa, že sme jeden druhému napríklad počas nahrávania do jeho textu niečo málo dopísali, alebo prepísali.
Petronela: Skladba „Cryopreservation“ má taký dystopický text o žene, ktorá sa preberie v budúcnosti po tom, ako bola zamrazená v čase nejakej krízy. Tú síce prežila, ale nikoho v novej dobe nepozná, celá jej generácia ja mŕtva. Cíti sa osamelá a odcudzená. Text mi napadol akosi spontánne po vypočutí skladby, ani neviem prečo, veľmi rýchlo som ho napísala, až prekvapivo. Melódia mi sadla a všetko do seba zapadlo. Zvyčajne píšem tak, že sa započúvam do melódie a podľa toho, čo vo mne vyvolá, píšem.
Koncertů moc nehrajete a když už nějaký naplánujete, ještě vám ho zhatí přírodní živly – na mysli mám Ostravu s LUNATIC GODS a SSOGE. Lze THALARION považovat spíše za studiovou než koncertní kapelu? Než se někam harcovat celé odpoledne, večer odehrát set pro čtyřicet lidí a domů se vracet nad ránem, radši si skládáte a nahráváte?
Juraj: Áno, tento rok sme mali mať iba jediný koncert, aj ten prekazilo počasie. Ešte pár hodín pred akciou sme sa to snažili udržať pri živote, počkať, ako sa veci vyvinú, no tesne po poludní sme to s usporiadateľom definitívne odpískali. Nemalo zmysel riskovať ako pre kapely, tak i pre fans. Vôbec sa nevyhýbame koncertom, nechceme byť len štúdiová kapela. Radi uvítame každé pozvanie, či už na malý klubový koncert, alebo festival. Na druhej strane, netúžime to preháňať a každý víkend sa kamsi trmácať. Ani by to nebolo vzhľadom na pracovné a rodinné vyťaženie u nás možné. Takto nám to vyhovuje a myslím si, že ľuďom budeme na pódiu vzácnejší, ako keby sme mali byť na každej akcii. Zrejme by sa našej hudby „prejedli“.
Petronela: Ja by som ešte dodala, že ja som do Ostravy vycestovala už v piatok a zostala do nedele. Zrušený koncert som si vykompenzovala v miestnej cukrárni.
S jakými plány a přáními jdete do dalších let?
Juraj: Nateraz nič neplánujeme. Všetku energiu dávame do aktuálneho albumu „Cryopreservation“, hlavne v oblasti promotion, streamovacích platforiem a podobne. Či spravíme ďalší album alebo nie, zatiaľ neriešime. Uvidíme, čo prinesie čas, či budú nápady a chuť. Preto ani vopred nič nesľubujeme. Ďakujem za rozhovor a za podporu tebe aj všetkým fanúšikom.
