Publika sa na to, že bol utorok, nazbieralo celkom hojne (i keď mohlo sa aj viac, keďže na druhý deň - čiže dnes - je štátny sviatok) - po informácii z "vyšších miest" :-) sa mi dostalo, že celkovo bolo zhruba 170 platiacich ľudí, čo akurát uhradilo náklady koncertu, takže snáď môžme v budúcnosti počítať s podobnými veľmi veľmi kvalitnými akciami. :-) Keď sme s milým dorazili do klubu, bolo tam vcelku málo ľudí, čo sa ale behom pol hodiny zmenilo a hustota pred koncertnou sálou začala byť pohybu obmedzujúca... Populis už pozeralo smerom k dverám, za ktorými sa ozývali zvučiace tóny od DISSECTION a WATAIN. Pár minút po ôsmej Onecque pootvoril bránu do škandinávskeho black metalového pekla a ľudstvo sa vrhlo smerom k pódiu. Na ňom ešte celkom prítmie a dva prevrátené kríže, na ktorých boli nastoknuté nejaké lebky, mám pocit, že asi nejakí kozli.
Po imidžových warpaintových ceremoniáloch a drobných úpravách, ktoré sa odohrali za old česko-slovenskou (českou) vlajkou, vyšli na pódium WATAIN... Imidž bol klasický evil black metalový :-), spevák bol dosť drobný (ako keby som videla Daniho z CoF) oproti ostatným hudobníkom, tričko mal otrhané ako po zápase s vlkmi, ale musím uznať, že svoj set odohrali vynikajúco. Keďže moc ich tvorbu nepoznám, neviem vám povedať, ktoré kúsky a z ktorých albumov/demáčov zahrali, no dosť veľmi sa mi to páčilo. Asi po tretej piesni sa v publiku objavili vášniví poľskí blackeri. :-) Prívlastok "vášniví" si u mňa vyslúžili vďaka svojmu obrovitánskemu zjavu a potrebe do všetkých sácať a robiť bordel - po zopár pružných zrážkach prevedených v praxi som bola nútená opustiť svoj headbang place a presunúť sa kúsok ďalej. Pre ich vyholené hlavy som si najskôr myslela, že ide o skínov, ale pak som bola vyvedená z omylu a bola som aj poučená, ako to na takých polských koncertoch chodí a že prizabíjať sa pri headbangu štýlom "som tu a o zlomok sekundy som zrazu na opačnej strane parketu", je úplne normálne... :-) Takže to, čo som zhliadla keď hrali WATAIN, by som označila za typický black, podobný mnohým iným svetoznámym formáciám...
Keď dohrali, zatiahla sa opona, prevrátené kríže s lebkami zmizli z pódia a asi o 10 minút sa pódium opäť odkrylo. Tentokrát sa tam objavili očakávaní DISSECTION, bez warpaintov a všeliakých black satan mundúrov a vypálili na ľudí priam neskutočne krásnu hudbu so skvelým zvukom!!! Už po pár tónoch som ostala úplne v nemom úžase a to nepreháňam. Pri počúvaní sa mi chvíľami až hrnuli slzy do očí od tej krásy... Toto bol suverénne ten najlepší koncert, aký som kedy zažila. Hudba, zvuk, komunikácia s publikom, ktoré doslova šalelo a neubránilo sa spontánnym výkrikom... To všetko bolo doslova ukážkové. Necítila som ani náznak nejakej nadradenosti hudobníkov, do výkonu sa vložili naplno a to čo z toho vzniklo, posadilo mnohých na prdel. To sa sem proste nedá popísať... Medzi piesňami z ich predošlej tvorby sa objavil aj nový song Maha Kali, ktorý bol skutočne vynikajúci... Zahrali aj Elizabeth Bathory, Thorns Of Crimson Death, Where Dead Angels Lie a mnoho mnoho krásnych songov... Tento koncert zažiť a už môžte spokojne zomrieť... Odohrali zhruba hodinu a opustili pódium. Celý koncert skončil približne o štvrť na jedenásť a ľudia s očividne spokonými výrazmi v tvári (priam šťastnými) si buď ešte vypili, alebo sa ponáhľali na posledné autobusy, poprípade vlaky... Takže to zhrniem do piatich písmenok: KRÁSA! Ten kto tam nebol, nech ľutuje! DISSECTION sa ukázali v tom najlepšom svetle...
(momentky z kamery dodala Lenka [Googie Gomez])
