Nejbližší koncerty
  • 29. 03. 2024NAURRAKAR Nuclear Misanthropic Black Metal https://www....
  • 03. 04. 2024Gurs - post punk z Baskicka ve šlépějích kapel jako Chain...
  • 04. 04. 2024Conflict (uk), Ginnungagap (cz)
  • 05. 04. 2024Conflict (uk), Eye for an Eye (pl), Lucifer Efekt (cz)
  • 05. 04. 2024Black thrash metalová formace Unpure ze Švédska a black m...
  • 05. 04. 2024Hrají: N.V.Ú. punk ( Východní Čechy ), STREET MACHINE har...
  • 06. 04. 2024Conflict (uk), Eye for an Eye (pl)
  • 08. 04. 2024Pestilence se vrací do Ostravy! Tentokrát je doprovodí Ca...
HUSMAN FEST

Jar tohoto roku bude blackmetalová. Prinesie nové albumy blackmetalových stálic akými sú Dimmu Borgir, Marduk, ale aj tej, ktorá písala prvú kapitolu histórie blackmetalu: Mayhem.

Nedávno, pri návšteve Nórska sa mi naskytla príležitosť vypočuť si nový albumOrdo Ab Chao ešte pred jeho vydaním. Stalo sa tak krátko pred mojím odjazdom z mekky blackmetalu. Hudba, ktorú členovia tejto kapely s ich staro-novým vokalistom Attilou Cziharom stvorili pre ich nové album spolu s obrázkom zamrznutého fjordu cestou na letisko ma priviedla do takého tranzu, že len sotva som ovládala prítomnosť tohoto sveta. Hudba, ktorej nesmierne doležitý element tvorí ten, čo stál pri zrode blackmetalu a takmer pri zrode Mayhem:

Jan Axel „Hellhammer“ Blomberg – Hrubá kniha s nesčítateľným počtom kapitol

Tento rozhovor s dnes asi najvýznamnejším bubeníkom blackmetalového, a nielen black-metalového sveta, vznikol v októbri 2005 pre nórsky webzine www.imhotep.no . Tvorili sme ho v bare holanského prístavu, nad niekoľkými flaškami toniku, v prítmi a sychravom počasí. Celá tá atmosféra mi pripomínala moju obľúbenú skladbu „Bloodsword“, kapely, ktorá otvorila veľkú knihu nórskeho blackmetalového sveta. Tak ju poďme prečítať s najfarbitejším bubeníkom, ktorým nie je nik iný než bubeník Mayhem, Winds, Arcturus, The Kovenant, Age of Sanity a hosťujúci člen Dimmu Borgir – Jan Axel „Hellhammer“ Bloomberg.  

Prológ I

Píše sa 3. júl 2004, 5 hodín 15 minút. Úsvit. Úvodný ďeň With Full Force Festivalu je na svojom úplnom konci. Kto by lepšie mohol zapadnúť do lúčov vychádzajúceho slnka, než slávne Mayhem? Pódiu dominuje obrovská súprava bicích a obrátené horiace kríže. Mayhem podáva svoj štandartný výkon. Maniac, okrem perfektných vokálov, dominuje svojím hereckým umením. Bohužiaľ, zvuk nie je optimálny, a tak ťažko sluchom identifikujeme gitarové a basové linky. Jediný nástroj, ktorý čistotou vyčnieva nad ostatnými sú bicie. Z koncertu odchádzame s obdivom k hereckému výkonu Maniaca ale najmä k výkonu “Pekelného kladiva” za bicími.

Prológ II

Dimmu Borgir nanovo nahrali svoj druhý album Stormblåst. Prvým jednoznačným rozdielom, ktorý som zaregistrovala po vypočutí promo CD, boli bicie, signifikantne iné než na aké sme boli zvyknutí u Tjadalva alebo Nicholasa. Na prvé počutie Hellhammerov rukopis. Keď som sa spýtala Silenoza, prečo sa rozhodli pre Hellhammera, pozrel na mňa ako by som bola slabomyseľná a odvetil: ”Je ten najlepší, ktorého sme vobec mohli získa!”

Prológ III

12. október 2005 – dátum zasvätený vystúpeniu Arcturus v pražskom klube Matrix. Pódium je pre kapelu, ktorá okrem hudobných elementov prináša na pódium aj dve nezbedné tanečnice, veľmi malé. Návštevnosť koncertu je vzhľadom k priestorom klubu vysoká, veď ktorý fanúšik tejto kapely by si nechal ujsť možnosť vidieť ich na vlastné oči, vrámci v podstate prvého klasického turné Arcturus?

Preplnené hľadisko nedáva veľa možností užiť naplno si koncert a vystúpenie tanečníc. Preto zaujímam postavenie v ostrom uhle k pódiu, odkiaľ možem bez problémov pozorovať Hellhammera za bicími aspoň počas jednej skladby. Moje oči ale dokonca koncertu odmietajú odtrhnúť sa od pohľadu na dokonalú bubenícku techniku, dôslednosť, absolútne sústerdenie ktoré venuje každému úderu; na Hellhammera samotného. Objavil sa krátko po koncerte, zdvorilý ku svojim mladým fanúšikom, vďačný za každý kompliment, odpovedajúc na každú z detailných otázok. Na rozhovor nám neostal čas. Preto sme sa dohodli na stretnutí v rámci voľného dňa ich turné v tajomnej atmosfére riečneho prístavu v Maastrichte.

Kapitola prvá: Bloodsword („krvavý meč“).

Hellhammer, pracuješ na toľkých projektoch. Začnime teda s Mayhem, tvojou hlavnou kapelou. Ak by som si mohla vybrať album, o ktorom by som chcela hovoriť s Tebou najradešej, tak potom je to The Grand Declaration Of War. Atmosféru albumu tvorí predovšetkým tvoje inštrumentálne stvárnenie. Musím povedať, že toto je môj album od Mayhem.

Na jeho tvári sa okamžite usadí nadšený výraz..

Je to naprosto koncepčné album. Maniac priniesol koncept a texty. My – ostatní sme k tomu dotvárali hudbu. Ja som bol zodpovedný za rytmus a zmeny tempa. Celý album je o vojne. Začiatok je o období pred vojnou. Potom prichádza vojna – počuješ zvuky boja a následovnú prázdnota a opätovné budovanie sveta.

Mojou naj- skladbou, ktorej atmosféru tvorí najmä tvoje jednoduchá, ale presná hra je “A Bloodsword And A Colder Sun”.  

Hellhammer vysvetľuje ich hudobnú predstavu.

Keď skončí vojna, všetko vyplňuje akési prázdno, hmla. Predstav si zbombardované mesto: hmla, prach a poletujúce papiere. “A Bloodsword And A Colder Sun” je vyjadrením takéhoto obrazu. Hneď po tejto skladbe nasleduje punková “Crystalized Pain In Deconstruction”. A opäť, keď vojna skončí, treba postaviť základné veci. Preto sme využili punkové elementy ako jednoduchšie a priamočiarejšie rytmy, ktoré vyjadrujú kryštalizáciu, budovanie.

Nie je tento album hlavne o bicích a vokále?

Hellhammer odmieta môj dohad.

Blasphemer tu vytvoril technicky veľmi náročné gitarové party. Mám veľký obdiv k jeho skladateľkému podielu na tomto albume.

Pardon, technické?

Blasphemer nie je ten typ gitaristu, ktorého prsty behajú po strunách ako vyšinuté. Je to technicky vynikajúci rytmický gitarista. Jeho mimoriadne ťažké rytmické riffy tvoria ďalší veľmi dôležitý prvok tohoto albumu.

Avšak od fanúšikov ste za album veľa komplimentov neobdržali.

Hellhamer sa zamyslel, aby obhájil svoje milované album.  

Ľudia neradi čítajú hrubé knihy. Obľubujú ľahko stráviteľné poviedky. Prečítať a hodiť za hlavu. The Grand Declaration Of War je album, ktorý treba čítať od A až po Z. Od začiatku až do konca. Nemôžeš si vybrať skladbu iba preto, lebo znie jednoducho. Tento album nám vychádza zo srdca. Je ten, ktoré máme najradšej. Som veľmi vďačný, že si ho ceníš práve The Grand Declaration.

Ak je The Grand Declaration Of War vašou srdcovou záležitosťou, potom prečo sa Chimera vracia k štýlu prvého albumu?

Hellhammerova tvár schladla a bez mihnutia oka odpovedal:

Pretože sme chceli predať viac.

Čože?! Môžem to takto do rozhovoru napísať?

Áno. Teraz po určitom čase sa dá povedať, že toto album nenávidíme. Samozrejme, na Chimere sú útržky, ktoré sú výborné. Publikum je neúprosné a pravdepodobne vycítilo náš chlad k poslednémuá albumu. Predaj Chiméry nedosiahol naše očakávania. Preto sme sa rozhodli riadiť sa na ďalšej nahrávke srdcom a načúvať osobnostnému vývoju.

Aký smer naberie album Ordo Ab Chao?

Bude priamočiarejšie a tým pádom aj brutálnejšie. Priamočiarosťou nemyslím jednoduchosť. Naopak, budú na ňom kratšie skladby a komplikovanejší štýl.

Na otázku o termíne a výbere štúdia sa nám Hellhammer zveril a prezradil novinky.

Nahrávanie je naplánované na október-november 2006. Zatiaľ sme sa nerozhodli pre žiadne štúdio. Je možné, že využijeme dve alebo tri štúdiá. Keď som nahrával bicie pre Dimmu Borgir, páčil sa mi zvuk v štúdiu Abyss. Rozmýšľam o nahratí bicích práve v ňom.

Oznámil si aj to, že Maniac už nie je členom kapely a Attila sa vracia späť. Aké sú dôvody výmeny na poste vokalistu? Musím povedať, že mojím favoritom je Maniac.

Maniac odišiel kvôli zdravotným problémom. On je tým, kto v kapele bol, potom nebol, opäť sa vrátil a zasa odišiel. Mohli sme použiť niekoho neznámeho alebo aj známeho, ale prečo nevyhľadať Attilu v Maďarsku. Napokon, boli sme s ním neustále v kontakte. A jeho hlas tiež zaznamenal dramatický vývoj. Nie je to presne ten istý Attila z De Mysteriis Dom Sathanas.

Aké postavenie zaujíma De Mysteriis Dom Sathanas vo vašej kariére?

Boli sme vtedy strašne mladí, ale vytvorili sme album, ktorý podľa môjho názoru presiahol hranice metalovej hudby tej doby. Mohol by som povedať, že sme mali šťastie. Dnes môžem naviac prehlásiť, že sme otvorili brány do ďalšej sféry extrémnej metalovej hudby.

Kapitola druhá: Prang! („Rozvrat!“)

Medzičasom si sa podieľal na znovunahrávaní album Stormblåst s Dimmu Borgir. Ako si mi krátko zvestoval v Prahe, budeš sa podielať aj na ich vznikajúcom albume. Pôjdeš s nimi na turné?

Hellhammer sa usmial a povedal.

Dimmu, kapela známa prichádzajúcimi a odídenými bubeníkmi. Nicholas, Reno atď. Nie som ďalším v poradí, takže nebudem ani stálym členom. Darebácky smiech. Jasné, to mal byť vtip. Často som s chalanmi z Dimmu paril v baroch a na rôznych akciách, sú to veľké osobnosti. Ani naše skúšobne nie sú od seba ďaleko vzdialené. Oslovili ma a ja som ucítil veľkú príležitosť. Viem, že sú často terčom výsmechu a urážok. Vraj ich hudba nie je čistokrvný blackmetal. Z môjho pohľadu je v poriadku, keď vidia svoju hudbu ako black metal. Každý máme rôzne definície a blackmetal nie je vyhranená škatuľka. Spolupráca s nimi je príjemná a ja budem tým, kto na ich ďalší album nahrá bicie a popri tom, samozrejme, s nimi vyrazím na turné.

Super! Ich koncert s Renom Killerichom na WFFF 2004, kde si hral s Mayhem, bol úžasný. Ich hudba dostala inú dimenziu.

Bohužiaľ, vtedy som ich nevidel. Reno je veľmi nadaný bubeník. Keď bol v Nórsku, spolu sme u mňa cvičili. Na basových bicích je to hotový zabiják. Raz, počas turné v Dánsku, sme stvrdli v bare. Zabudli sme na čas a tour bus odišiel bezomňa.

Mrchy, však? Vráťme sa späť k Stormblåst. Prvá vec, ktorá upútala môj sluch, bol úplne iný bubenícky štýl než na aké sme boli u Dimmu Borgir zvyknutí. Zvuk tvojich bicích je zamatový a poslucháč na prvý pohľad stopercentne spozná tvoj rukopis.

Hellhammerovi sa očividne páčilo, čo počul.

Ó, ďakujem veľmi pekne. Mám rád čisté, prirodzené bubnovanie. Nepáči sa elektronická editácia mojich bicích. Nie som bubenícky stroj. Ak sa vyskytnú malé chybičky, tak je to tam a dá sa to akceptovať. Ak sa objaví veľká chyba, ešte stále sa dá opraviť. To je môj štýl práce. Stormblåst sme nahrali za dva dni. Dalo by sa to ľahko stihnúť aj za jeden deň, ale Peter Tägtgren nemal cez deň náladu pracovať, takže sme to vlastne nahrali za dve noci.

Viem si vás všetkých predstaviť pohromade! Tägtgrénov musel prežiť  rozvrat!

Hellhammer sa smeje a pridáva príbeh o tom, ako po náročnom “nočnom nahrávaní” skúšali po poli jazdiť traktorom.

Keď hovoríme o tvojom štýle hry, priznaj sa, cvičíš veľa? Absolvoval si bubenícke školy alebo je tvoj štýl výsledok tvrdého samostatného tréningu? Používaš bubenícke video-školy a pod.?

Obyčajne áno. Mám vlastné malé skúšobné štúdio, kde cvičím. Niekedy viac, niekedy menej. Menej znamená hodinu denne. Závisí to od momentálnej nálady. Keď som bol mladší, absolvoval som hudobnú školu. Neskôr som mal rok súkromného učiteľa. Mám celú celý stoh video materiálov a bubeníckych časopisov.

Kapitola tretia: Imaginary („Vysnívaný“)

Toto je okamih, keď by sme sa mali venovať ďalšiemu z tvojich projektov, Winds. Pri počúvaní Reflection Of The I som opäť mala pocit, že bicie sú hlavným prvkom vytvárajúce atmosféru. Ukázal si, že bicie nie sú iba nástrojom, zdôrazňujúcim dynamiku hudby. Tvoja hra doslova vyjadruje melanchóliu. Myslíš si, že si na ceste k objavnému štýlu?

V prvom rade, som opäť vďačný, že si si všimla túto stránky mojej hry. Naozaj, na svojom bubnovaní tvrdo pracujem, aby som objavil, ako môžem významne prispieť k vytvoreniu atmosféry. Ale nemyslím si, že by som tvoril nový spôsob bubnovania alebo že som bol zakladateľom nového štýlu.

Hellhammer nám povedal o stretnutí s Andym Winterom v štúdiu a zrode nového projektu.

Andy ma už pri našom prvom stretnutí prizval k účasi na jeho projekte. Povedal som si prečo neskúsiť iný druh hudby. Aj keby bol výsledok otázny, môže ma len-a-len obohatiť.

Na Reflection Of The I bolo použitých množstvo sľukových nástrojov. Myslíš si, že boli nutné na vytvorenie vyššie zmienenej atmosféry?

Nepoužili sme iba husle, ale aj iné klasické strunové nástroje, ako napr. violu a violončelo. Myslím, že určujú výraz a tvoria vhodné pozadie. Použili sme tieto nástroje aj na The Imaginary Direction Of Time. Ja osobne na tento album nie som príliš hrdý, lebo je rovnaký ako Reflection Of The I. Nerád robím jednu nahrávku dvakrát. Počas nahrávania The Imaginary Direction Of Time som dostal na zakázku vyrobené bicie a nahrávanie som využil na ich spoznávanie.

Winds oznámili, že onedlho vyjde tretí album. Bude smerovať k ešte progresívnejšiemu štýlu?

Hellhammer moju domnienku potvrdil.

Áno. Na novom materiále sme pracovali spolu s Andym. Musím povedať, že v živote som ešte nehral tak zložité bicie pary ako na tomto albume. Hudba bude brutálnejšia. Vlastne, brutálna nie je to správne slovo. Povedzme, ťažšia vo všetkých slova zmysloch. Budeme používať aj ženské vokály, Agnete Kirkevaag z Madder Mortem. Má náááádherný hlas. Všetky nástroje sú už nahrané. Chýbajú vokály, ktoré sa budú nahrávať počas Vianoc. Lars žije vo Fínsku, preto musíme chvíľu vyčkať. Dúfam, že sa nám podarí vytvoriť veľmi zaujímavý album.

Žiaľ, Winds sú mimo Nórska skoro neznámi. Prečo?

Pretože nechodíme na turné. Ak kapela nepodniká turné, je ťažké dostať sa do povedomia mimo svojho regiónu. Winds sa ale bohužiaľ asi veľmi ťažko vydajú do sveta. Aspon nie v najbližšej dobe. Sme príliš roztrúsení. Nielen spevák žije mimo Nórska. Klávesák Andy žije v Kanade. Musíme sa spoľahnúť na ľudí, že objavia novú hudbu. Napokon, jedného dňa sa sny splnia a odohráme pár koncertov.

Kapitola štvrtá: Hesitation („Rozpaky“)

Si na turné s Arcturus, ostávajú ešte tri koncerty.

Toto je prvé klasické turné Arcturus. Predtým sme absolvovali malé štvorkoncertnú sériu, čo ale nevažuje za ucelené turné. Niektorí členovia turné ma prekvapili, turné sa z mnohým organizačných stránok zariaďovali sami. K môjmu úprimnému prekvapeniu, sme s výsledkom nadmieru spokojní. Simen (basa Dimmu Borgir, spev Arcturus) a ja sme si už zvyknutí na iný typ organizácie, ale aj tak je to fajn.

Aká je reakcia obecenstva?

Zatiaľ boli diváci výborní. Bolo iba pár vystúpení, kde nevládlo až také nadšenie, ale ináč sme zaznamenali dobrú odozvu.

Musím povedať, že som počula nadšené slová ohľadom hudby Arcturus, ale zároveň aj mnohé rozpaky smerom k Simenovmu spevu na Sideshow Symphonies. Pochybnosti v tom duchu, že Simen je v Dimmu Borgir vyborný ako doprovodný vokál, ale nie je rodený sólový spevák.

Aby som bol úprimný, nebol som prítomný pri záverečnom masteringu nahrávky. Keď som album počul, bol som rovnako sklamaný. Plán je zremastrovať materiál pre druhú výrobnú sériu. Hlasitosť vokálov a gitár musí ísť dolu, basa a bicie hore.

Istý muzikant mi raz povedal, že nie je moc dobré príliš dlho vysedávať doma. Život na turné je lepší.

Hellhammerovo čelo sa zamračilo.

Kto to povedal? Je perfektné byť na turné, byť s ľuďmi, s ktorými tvoríš hudbu. Tiež sa ale teším domov, na nórsku stravu, bežný život, športovanie. Na turné vďaka nepravidelnej životospráve priberám a strácam kondičku.   

Tráviš v posilovni veľa času? Nebrzdí tvoja rastúca svalová hmota rýchlosť a techniku? (Pre čitateľky, jeho telo je skutočne impozantné.)

Aj keď ma to baví, musím si dávať pozor, aby som to neprehnal s veľkými hmotnosťami. Myslím si, že je dôležité mať určitú disciplínu a pracovať na sebe v akomkoľvek ohľade. 

Kapitola piata: Completion („Naplnenie“)

Náš rozhovor pokračoval ďalej. Zbežne sme sa dotkli krátkeho pôsobenia Hellhammera v The Kovenant, ale hovorili sme aj o jeho vzťahu k Nórsku. O živote v tejto krajine, lyžovaní. Hovorili sme o krajinách, ktoré s kapelami navštívil. Hellhammer mi povedal, ako má rád Austráliu, tamojší spôsob života a krajinu. Oficiálna internetová stránka Mayhem zverejnila sa nedávno vrátili z turné na ďalekom východe.

Epilóg

V priebehu niekoľkohodinového rozhovoru som spoznala zdvorilú, sebavedomú a inteligentnú osobu, s všetkými prvkami správania gentlemana. Musím sa priznať, v jednom momente nastala chvíľka ticha. Pre mňa nie až tak úplneho ticha, pretože v hlave mi znela ďalšia skvelá skladba z Grand Declaration Of War: „Completion In Science Of Agony“. V tom okamihu som ukradomky pozrela na Hellhammera a ucítila jeho auru. Uvedomila som si, že pred sebou mám hviezdu. Skutočnú hviezdu. 


Zveřejněno: 12. 03. 2007
Přečteno:
4156 x
Autor: Tatiana | Další články autora ...

Fotogalerie


Komentáře

Zatím je tu mrtvo. Určitě nejsi bez názoru, tak buď první a přidej svůj komentář