Na začátek tohoto rozhovoru bych ti rád položil jednu bilancující otázku. Ať už budu za vznik PEORTH považovat rok 2002, nebo případně 2004, tak faktem zůstává, že za sebou máte 20 let své hudební činnosti. Zajímalo by mě tedy, co byste v souvislosti s tímto obdobím rádi zmínili a jak ho vlastně celkově hodnotíte?
Zdravím ťa Michal! Snáď poviem správne za celú kapelu, že to boli obdobia plné obrovských hudobných skúseností, nezabudnuteľných zážitkov a aj zábavy, ktoré sa však striedali aj s chvíľami demotivácie, sklamania, frustrácie, hudobných aj osobných sporov, ktoré sa však vždy nejak vyriešili. Už len takáto samotná dĺžka existencie kapely je pre nás obrovskou vzácnosťou a má preto pre nás veľkú hodnotu.
Na svém kontě máte dosud čtyři studiová alba. Považujete tohle množství z vaší strany, vzhledem k době fungování, za odpovídající, nebo si třeba naopak říkáte, že jste toho mohli stihnout i více?
Myslíme, že toho mohlo byť viacej a priznávame, že tá aktivita mohla byť intenzívnejšia. Avšak treba podotknúť, že mimo albumov sa natáčali aj promo nahrávky, ktoré neboli oficiálne vydané, len sme ich buď zavesili na net, alebo vylisovali v limitovanom počte kusov. Bolo to obdobie, kedy sme si napríklad ešte netrúfali ísť nahrať plnohodnotný album, nakoľko sme si neboli istí smerovaním a celkovým znením. V kapele sa mimo personálnych zmien menilo totižto aj nástrojové obsadenie – kým debut „Not Civilized, Yet“ bol nahraný s flautou, v „Escape To Prison“ počuť výrazné klávesy. „Make The Reversal“ už obsahoval iba „gitarovú“ hudbu a na novinke „(De)formation“ sme začali experimentovať „decentnými“ samplami. (úsmev)
Dvě poslední řadovky jste natočili v totožném složení, které v současnosti tvoří kvarteto třicátníků (cca 33 – 37) a již jediný zakládají člen a duše PEORTH Mário, který už za několik let oslaví padesátiny. Z obsahu nahrávek je slyšet, že vám tento věkový mix naprosto vyhovuje.
Áno, je to tak, ako píšeš. Berieme to tak nejak prirodzene a funguje to. Mário je taký ten „otcovský typ“ – kapelu založil, má svoje zásady a preto má potrebu nás občas výchovne nasmerovať, čo však nie je na škodu. (úsmev) Na druhej strane nie je úplne tvrdohlavý baran, ktorý by napríklad mal potrebu hrať za každú cenu „oldschoolovo“ – má v sebe mladého ducha, rád sa učí nové veci, čoho príkladom je, že sa do tvorby samplov a zriadenia domáceho štúdia pustil práve on.
Na třetím albu „Make the Reversal“ byli jako autoři muziky uvedeni vaši kytaristé Mário a Boris, v případě novinky je už hudební část prezentovaná jako kolektivní dílo. Takže bych se chtěl zeptat jednak na to, jak u vás skladatelský proces probíhá a zda v něm v návaznosti na výše uvedenou skutečnost došlo v posledních pár letech k nějakým výraznějším změnám?
Hlavnú myšlienku novej skladby väčšinou prinesie Mário, ktorý ju najprv ukáže Borisovi. Keď z tohto vzniknú konkrétnejšie nápady, tak ich obaja gitaristi donesú do skúšobne, kde s danými riffmi už potom všetci jamujeme, ohýbame ich, spájame, niekedy sa tieto základne riffy značne pretvoria (zmeníme tempo/ takt, vymeníme akcenty atď.). Na takomto základe sa neskôr už ľahko dotvoria úvody, „premostenia“ a iné pasáže. Nové nápady si v skúšobni aj nahrávame a rovnako jednotlivé nástroje nahrávame samostatne doma do DAW projektu, v ktorom spravíme demo nahrávku celej skladby. Na základe takto hotovej pesničky sa Dodo postará o text.
Proces tvorenia skladieb oproti „Make The Reversal“ sa zmenil iba väčším dôrazom na domáce nahrávanie týchto demo-skladieb, inak zostal princíp viac-menej zachovaný. Čo sa týka zmeny v booklete, jednalo sa skôr o formalitu, nech nie je prácne vypísané kto aký text napísal a rovnako sme to tak spravili aj s hudbou. Koniec koncov je to vždy práca nás všetkých.
Nedílnou součástí vašich skladeb jsou samply, jejichž tvůrcem je Mário. Přibliž nám prosím proces jejich vzniku.
Väčšinou vznikajú na konci, keď je už skladba hotová. Sú robené priamo do spomínaných projektov v DAW softvéri, v ktorých sú už spravené jednotlivé nástroje a skladba je v stave, kedy sa už nič zásadné nemení. V tomto štádiu je už teda jasné, kedy sa čo hrá (a koľkokrát) a v akom tempe. V našej hudbe hlavne chceme, aby sample mali iba podpornú funkciu a aby dotvárali atmosféru skladieb, nemajú rovnocenné zastúpenie ako ostatné nástroje.
Nejzásadnější událostí posledních několika měsíců je u vás vydání čtvrtého studiového CD „(De)formation“. Můžeš ho v krátkosti představit těm lidem, kteří zatím neměli možnost si ho vyslechnout a zároveň ani nečetli žádnou jeho recenzi?
Ono je to dosť ťažké takto objektívne predstaviť album kapely z pozície člena. (úsmev) Ale ak mám povedať za seba, tak sa jedná o melodic deathmetalovú nahrávku, ktorá má potenciál zaujať fanúšikov kapiel, ktoré stavajú na atmosfére a ľahko zapamätateľných melódiách. Žánrovo album občas koketuje s blackovými, alebo doomovými pasážami. Tempo je často stredné až rýchle a nakoľko tu nepoužívame klávesy a čisté vokály, tak sú nám pre porovnanie viacej bližší INSOMNIUM ako AMORPHIS, aj keď patríme k veľkým fanúšikom oboch kapiel. (úsmev)
Vaše texty jsou vyvedené v angličtině a v předchozích letech je ve významné míře tvořili i externí spolupracovníci skupiny. Proběhlo to tímto stylem i u novinky? A mohl bys zároveň čtenářům detailněji popsat příběh, který CD přináší?
Texty mal na starosti tentokrát iba Dodo spolu s jeho manželkou Petrou. Výnimkou je len jedna skladba, v ktorej je môj text a dodnes mi to ani jeden zo spievajúcich členov nevie odpustiť, nakoľko som vraj prestrelil slovný rozsah. (smiech) Vraj mi oni ako vďaku vymyslia bicie, takže sa mám načo tešiť. (smiech) „Externú výpomoc“ sme ale tentokrát nevyužili. Vokálne aranžmány si medzi sebou delia Dodo a Boris na základe toho, komu sa ktorá pasáž lepšie spieva a kde sa daný spevák cíti v rámci svojho hlasu komfortnejšie, respektíve kde znie lepšie dvojhlas.
„(De)formation“ sa hlavne zapodieva vnútornými zápasmi, ktoré človek zvádza. S tým súvisia aj naše premeny – každá významná životná udalosť nás mení a teda trvalo (de)formuje. S touto myšlienkou korešponduje aj obal znázorňujúci postavu pred bránou – akýmsi životným míľnikom, za ktorým už postava nebude taká ako predtým.
Zaznamenal jsem, že v mezidobí mezi dvěma posledními CD jste zveřejnili instrumentální skladbu „Playthrough“, kterou jste ale následně na nové album zařadili pod jiným názvem a hlavně se zpěvem.
Áno, táto skladba na albume nakoniec je a volá sa „In my own cage“. Text k hudbe napísal Dodo a zaradili sme ju pod číslom tri.
Jak je možné vidět ve vašem dokumentu z nahrávání, tak jste tentokrát zvolili kombinaci využití studia Gothoom (bicí) s vaším studiem domácím (vše ostatní).
Pôvodne sme chceli celý album nahrať v štúdiu. Nakoniec sme sa rozhodli nahrať v štúdiu len bicie (na tie sme si už netrúfali – nemali sme skúsenosti, vybavenie a ani vhodnú miestnosť pre ich nahrávanie) a zvyšok donahrávať v domácich podmienkach. Po vydaní singla „Destruction Precedes Creation“ (ktorý sme si celý nahrali sami) získal totižto Boris veľa skúseností ohľadom nahrávania, ale aj mixu a masteringu, tak sme sa „hecli“ a zvyšok albumu si trúfli nahrať v domácom štúdiu. Výhodou bola časová flexibilita a hlavne pohoda. Keď to napríklad nešlo, dala sa pauza a nahrávalo sa neskôr, poprípade chalani niektoré veci prehrali, keď s nimi časom neboli spokojní. Samozrejme, ušetrila sa aj nejaká koruna, ale to nebola hlavná motivácia. Dôležité bolo, že sa nahrávalo v pohode a na nikoho sme neboli viazaní. Kvalitný mix a mastering sme už následne zverili talentovanému gitaristovi a zvukárovi Adamovi Mičincovi.
Na grafické podobě alba jste spolupracovali s indonéským umělcem říkajícím si Rohip. Jak tato kooperace vůbec vznikla a jaký byl její průběh?
V tomto mal veľa priestoru v rámci realizácie náš spevák Dodo. Prvým pravidlom pri návrhu obalu totižto bolo, že sme nechceli použiť umelú inteligenciu ako nástroj pre finálnu vizualizáciu, maximálne na generovanie motívu, ktorý sme ďalej konzultovali. Keď Dodo začal na internete hľadať ilustrátorov, tak väčšina nájdených grafikov generovala AI obrázky a tie dotvárala, my sme však predsa len chceli niečo, čo od začiatku prešlo rukou ilustrátora. Takto našiel Dodo práce kresliča z Indonézie. Slovo dalo slovo, s umelcom sa dobre spolupracovalo, bol ochotný, aktívny, pochopil atmosféru, ktorú mal mať obal a návrh nakoniec teda pochádza od neho. Ten ešte dotvorila Dodova manželka Petra, ktorá nám v rámci grafiky v kapele veľa pomáha.
Jaké jsou pro skupinu vašeho stylového zaměření na Slovensku možnosti vydání CD, vyjma vlastního nákladu? Narážím na to, že firma SMA, která zaštiťovala různé metalové nahrávky, už ze známého důvodu nefunguje a na její místo se asi nikdo moc nehrne…
Je to tak, tých vydavateľstiev už na Slovensku veľa nie je. Napadá mi iba Gothoom Production, Metal Age Production, Hrom Records a to je asi všetko. Úprimne, tentokrát sme ani nikoho nekontaktovali, vopred sme si povedali, že si CD dáme vylisovať sami. Nie je v tom žiadna výhrada voči domácim labelom, ono práveže vôbec nie je na škodu, keď sa album vydá pod niekým, kto môže mať iné a zaujímavé kontakty a tak sa dostane nahrávka „mimo kontrolu kapely“ v tom dobrom slova zmysle. Teraz sme sa ale skrátka spontánne rozhodli takto.
Na podporu cédéčka máte zatím pro letošek naplánováno šest koncertů po Slovensku a tři v Čechách. Kolik materiálu z novinky na nich plánujete zahrát, a je počet vystoupení definitivní?
Hrávame už väčšinou nové skladby a asi iba 1-2 skladby z albumu „Make The Reversal“. Nejaké koncerty by ešte mali pribudnúť, niektoré mestá už máme sľúbene, len nie je dohodnutý konkrétny termín.
Tie koncerty k podpore albumu samozrejme potrebujeme, osobne si ale myslím, že akcií (hlavne klubových) je niekedy až moc, ľudia sú prehltení, často sa akcie aj križujú. Poznám to aj ako návštevník, že už tiež nestíham vykryť a vidieť/počuť všetko, čo sa deje v blízkom alebo aj širšom okolí. Vážime si napriek tomu každú príležitosť hrať a určite je ešte veľa festivalov a klubov, kde by sme si radi zahrali.
Je tedy patrné, že rok 2025 se u vás ponese v duchu propagace aktuálního studiového počinu. Plánujete ho vyjma koncertní prezentace podpořit i nějakými dalšími, s ním spojenými, aktivitami?
Zrovna teraz nám k novému albumu dorazil merch, takže tričká a drobné reklamné predmety sú taká roztomilá novinka v rámci reklamy nového albumu. (úsmev) Okrem toho sme album rozposlali do rôznych internetových a tlačených zinov, budeme radi, keď sa k nemu napíše v rámci možnosti čo najviac recenzií, rozhovorov a všeobecne článkov. Interne sme v kapele rozoberali čo s albumom ďalej, isté plány sú, ale skôr v teoretickej rovine, zatiaľ by sme to neradi zakríkli.
A pokud to vezmeme v nějakém delším časovém horizontu, troufáte si ještě na dalších 20 let? (úsměv)
Och, bodaj by! I keď možno to už nebude melodický death metal, ale skôr funeral doom pri braní do úvahy stav našich zodraných telesných schránok, haha.
Martine, moc ti děkuju za rozhovor a přeju PEORTH hodně nápadů a energie do další práce!
Rado sa stalo. Vzhľadom k tomu, koľko mediálneho priestoru už dostal PEORTH vo Fobiazine, chceme hlavne úprimne poďakovať my. V súčasnej záplave hudby si to ozaj veľmi ceníme. Nech sa darí, vidíme sa na koncertoch!
Na úvodní fotografii jsou zleva Martin (bicí), Boris (kytara zpěv), Dodes (zpěv), Mário (kytara, samply) a Dávid (baskytara).
