Čau, na začátek by mě zajímala ta klasická (nudná, ale potřebná) historie kapely. Takže kdo, kdy, nahrávky a tak…
Jozzy: Čau Bury. Tak ja, z postu „bicmena“, trošku osvetlím zrodenie tohto projektu…
Zoskupenie DEADWINGS siaha až do roku 2006, kde to rozbehol Ondro s Ivanom. Prešlo zopár rokov a v DEADWINGS som začal hrať na bicie od roku 2012. Už tam sa pomaličky vynárala myšlienka na niečo tvrdšie, ale nechceli sme vybočovať z konceptu kapely. Tak sme sa rozhodli pre nový projekt pod novým názvom. Muzika sa začala variť v roku 2016. Prvý koncert pod hlavičkou PRISON OF MY LIFE sme odohrali 31. 3. 2017 v lokále CLUB 61 v Senici v komplet starej DW zostave s basákom Kečupom. Po jeho odchode nastúpil Pišta (11/2018), s ktorým to ťaháme dodnes. Koncertov je veru v tejto dobe pomenej, hrávali sme priemerne 8-10 koncertov ročne.
Teraz sme radi, keď sa podaria dva - tri a hlavne sa nezrušia na poslednú chvíľu…
Prvý album „Madhouse“ sme nahrávali už s basákom Pištom vo Vomitor Sound štúdiu 27. – 28. 7. 2019 a svetlo sveta uzrel 23. 3. 2020.
Druhý album sme nahrali 22. – 24. 10. 2021 znova u Libora vo Vomitor Sound štúdiu a nová muzika sa práve varí.
Jak se to tak stalo, že členové rock/metalové kapely DEADWINGS se rozhodli hrát zrovna tuhle muziku? Jaké máte s kapelou ambice? Jde jen o zábavu a občas si někde zahrát po okolí nebo máte vyšší cíle?
Jozzy: Ja sa nebránim tvrdším veciam (aj to vravím za celú kapelu) a baví ma to, aj keď sa zapotím oveľa viac a miestami som na hranici svojich možností. Tu musím byť viac technickejší, presnejší a údernejší. Tak isto všetci v kapele.
Toto je „nárez od podlahy“, nekompromisná úderná muzika, „priamočiara nakladačka“ a keď vidíš baviace sa publikum, moshpit pred pódiom, vlniace sa vyšampónované hrivy v dave fanúšikov… nie je nad ten pocit. Áno, baví nás to a ciele sú určite… Treba sa dostať do povedomia a robiť naďalej dobrú muziku, ktorá nás bude reprezentovať a ktorá zaujme poslucháčov. Určite si nepotrpíme na nejaký „main stream“, sme sami sebou a tak to aj zostane. Máme radi „underground“ a tú „nefalšovanú poctivú špinu“ okolo toho.
Jaký máte vztah k (melodickému) death metalu? Které kapely patří mezi vaše vzory, případně zdroje inspirace? Co posloucháte? Asi to bude široký záběr…
Jozzy: Melodický death metal mám rád, rád si vypočujem všetko. Ja osobne som najstarší člen kapely (45) a história je dlhosiahla, takže osobne ani nebudem uvádzať. Bolo by toho veľa. Z tých hlavných určite spomeniem CANNIBAL CORPSE a DEATH, na tých som vyrastal… Taktiež ako Ondro, nie som úzko zameraný na nejaký štýl, vypočujem si všetko možné aj vo vodách hard rocku, progress metalu, taktiež aj jazz a iné extrémy. Muzika je jedna a dá sa podať v nespočetne veľa podaniach. Počúvanie rôznej muziky určite prispieva ku kreativite aj v našej extrémnejšej tvorbe. Verím, že Ondro ti napíše kapiel na 2 stránky A4.
Musím spomenúť, že Ivan je duchovným otcom hlavných riffov a nosičom nápadov na nové songy. On prináša inšpiráciu do kapely. Vždy na skúškach, ktoré máme pravidelne 2x do týždňa, sa venujeme jednak prebehnutiu rôznych koncertných setov (v rámci udržovania sa v kondícii a zopakovania si songov) a taktiež si niektoré dni vyhradíme na tvorbu. Tu sa potom pridávajú naše ďalšie komentáre, úpravy, stavba songu, rytmika a Ondro často krát hodí rovno surový text do pléna. Ja s Pištom dáme dobrý „drums & bass” základ a je to. Potom dve-tri skúšky a nový song je na svete… a zaradený do setu. Proste naša kapelná chémia je dokonalá a sme dobre zohraní. Nejeden fanúšik, zvukár, či kritik po koncerte povedal, že tak zohranú kapelu dávno nevidel. Všetko je o disciplíne a vzájomnej spolupráci a to nám ide.
… když Ondrej hraje i v ABORTION. Jak ses k nim dostal? Počítám, že jsou trochu aktivnější, než PRISON OF MY LIFE. Dá se to stíhat, nekolidují termíny hraní a tak?
Ondro: Nazdar Bury. Čo sa týka inšpirácie, tak u mňa je to stále hlavne tvorba 90. rokov. S Ivanom sme za mlada počúvali veci ako HYPOCRISY, alebo IN FLAMES, no s postupom času som stále viac prichádzal na chuť extrémnejším kapelám. Melodický death metal mám samozrejme stále rád, no doma nepočúvam iba metal a grindcore, mám rád hudbu ako celok, čiže buď sa mi niečo páči, alebo nie a je mi jedno, aký je to žáner.
Čo sa týka ABORTION, s Leprom sa poznáme vyše 20 rokov. Cca tri roky dozadu ma zavolal, že či by som sa k nim nepridal, tak som samozrejme súhlasil. S ABORTION hrávame častejšie ako s PRISON OF MY LIFE, zatiaľ to stíham úplne v pohode, koncerty sa plánujú dlho dopredu, takže termíny sa nám nekrížia, dokonca sme mali aj situáciu, že som hral s oboma kapelami na jednej akcii.
Slovenská death metalová scéna byla na konci minulého a začátkem tohoto století hodně silná a nabízela spoustu zajímavých kapel. Přijde mi, že teď už jich tolik není, čím to je? Nebo se pletu? Doporučíte nějaké, které tento styl pořád drží nad vodou?
Ondro: Teší ma, že veľa tých starých kapiel ešte funguje (napr. DEHYDRATED, BRUTE, DEPRESY).
Death metal už tak, ako v 90. rokoch u nás už nefičí, v poslednej dobe nastala záplava metalcore kapiel, ale tento žáner ide dosť mimo mňa. Každopádne beriem pozitívne to, že aj mladšie ročníky majú záujem o tvrdú hudbu, veľkú radosť mám z toho, že kopec mladých ľudí chodí na koncerty PRISON OF MY LIFE. Ťažko menovať konkrétne kapely, ktoré držia scénu nad vodou, my máme napríklad veľmi dobrý vzťah s kapelami CIRCULAR SAW a MANYAC, aj pomerne často spolu hrávame.
V roce 2020 jste si vlastními silami vydali debutní CD. Bylo to asi nejideálnější řešení, ale není ten náklad 500 kusů v dnešní době trochu megalomanský? Navíc, když album vyšlo začátkem covidové pandemie a od té doby to bylo i s koncerty dost špatné? Jak jste na tom s živým hraním vy, kolik jste toho stihli za dobu existence odehrát a s jakými ohlasy?
Jozzy: Ako som už spomenul, prvý koncert pod hlavičkou PRISON OF MY LIFE sme odohrali 31. 3. 2017 v lokále CLUB 61 v Senici v komplet starej DEADWINGS zostave s basákom Kečupom. Nakoľko si vediem evidenciu, tak počet koncertov ti uvediem presne… V roku 2017 sme samotne ako PRISON OF MY LIFE (ešte sme hrávali aj jako DEADWINGS) odohrali 8 koncertov, v roku 2018 tiež 8, v roku 2019 už len 4, v roku 2020 tri koncerty a tento rok ďakujeme aj za tri, ktoré sa podarili. Je to hrozné a chýbajú nám pódiá a kontakt s publikom.
Vydanie prvého albumu bolo vo väčšom náklade, aspoň je čo rozdávať fanúšikom a kritikom ako ty. (úsměv)
Na záver dodám, že ohlasy máme pozitívne, od publika aj od kritikov, a to nám dáva motiváciu pokračovať a tvoriť ďalej. A to všetko bez umelo tlačeného proma, stoviek príspevkov na sociálnych sieťach a iných novodobých blbostí… Máme to najradšej napriamo naživo, cez aparatúru, boliace prsty, zápästia, nohy, hlasivky a pot! Nie je nad živý koncert a interakciu s publikom. Tam keď presvedčíme (a nebojím sa tvrdiť, že naživo sme lepší ako z nahratého záznamu na CD), to je pre nás dôležité. A potom si fanúšik začne hľadať cestu aj k záznamu našej muziky a povie ďalším svojim kamarátom, že naša muzika je fajn.
CD neobsahuje texty a ani nikde jinde jsem je nenašel. Proč?! O čem tedy jsou a jak souvisí s názvem alba, obalem (ten jste použili odkud?) a tak? Je v tom nějaký koncept? Napadá mě inspirace hororovými filmy, trefil jsem se? O čem tedy jednotlivé songy jsou?
Ondro: Pôvodne sme album chceli vydať len ako také promo CD, ktoré budeme šíriť na koncertoch za symbolický príspevok, takže sme absolútne neriešili booklet. Texty sú prevažne inšpirované horormi a sci-fi. „Strangers“ a „The End“ trošku vybočujú. Prvá je o tom, ako si sami ničíme planétu a druhá je o zbytočnosti vojny, čiže v podstate také klišé, no podľa mňa sú tieto témy stále aktuálne.
Obal CD riešil Jozzy, ten nám perfektne zapadol k songu „Madhouse“, ktorý je inšpirovaný duchárskymi historkami z opustených blázincov. Skladba „It“ je inšpirovaná rovnomenným románom od Stephena Kinga. „Terror“ je o únosoch ľudí mimozemšťanmi… čiže v podstate všetko také bežné témy, žiadne filozofické traktáty. (úsměv)
Nahrávali jste u Libora (kytarista ABORTION) ve Vomitor Sound a zvuk se rozhodně povedl. Všechno jste stihli za pouhý víkend, takže jste šli nahrávat maximálně připravení? Je to aktuálně nejlepší studio pro podobné žánry na Slovensku?
Jozzy: Nahrávanie u Libora je kultovou záležitosťou a snažíme sa byť vždy pripravení. Všetci!
Aj druhý album sme zmákli nahrať skoro za víkend, bol trošku náročnejší a Libor je poctivý pedant a potrpí si na kvalitu zaznamenávaného zvuku. Tak sme to teraz stihli až za tri dni. (úsměv)
Jestliže skladby na albu jsou už pár let staré, nabízí se otázka, jak jste na tom s novým materiálem? Je tam nějaký posun? Hudebně, v textech…?
Ondro: Nový album bude hudobne už trošku iný, ako ten aktuálny, texty sú ale stále prevažne s hororovou a sci-fi tématikou.
Díky za odpovědi a na závěr se zeptám na vaše plány do budoucna, nejen s PRISON OF MY LIFE, ale i v dalších kapelách…
Jozzy: Ja zostávam verný PRISON OF MY LIFE, na „bokovky“ nie je čas. (úsměv)
Ondro: Ja dúfam, že sa situácia okolo pandémie zlepší a budeme sa môcť opäť naplno venovať koncertovaniu. Diky moc za rozhovor.
