Plzeňská skupinka si dala na čas s tvorbou ďaľšieho alba a určite pritom vznikali aj komplikácie kvôli zmenám v zostave, ktoré však kapelu vykryštalizovali do jej súčasnej a dovolím si tvrdiť, aj ideálnej podoby. Aspoň toto ich posledné album, ktoré mi tu práve zneje, je toho dôkazom. Veľmi výraznou zmenou v kapele je zmena na poste ženského spevu. Na predchádzajúcich albách bol ženský spev dosť preafektovaný, čo mnohých ľudí privádzalo k úsmevu a ako odstrániť ten trošku škodoradostný úsmev, to bolo len otázkou sily zvyku a toho, či si človek chce zvyknúť. Avšak Bára je vskutku výborná speváčka s charizmatickým hlasom, ktorá do spevu vkladá práve toľko citov, koľko je treba a tak vás počas jej spevu na ňom vskutku nič neruší. Takže to je také hneď prvé pozitívum, ktoré by som rada vyzdvihla. :-)
"Intro" je nie len tak ledajaké, ale na obvyklé intrá dosť dlhé, má málo cez tri minúty, no musím povedať, že len čo si ho človek vypočuje, hneď mu je jasné o čo ide - a teda o veľmi podarený gotický metal. Začne sa to pomalou gitarkou a bassou, do ktorých sa pridá postupne viola a po nej flauta (tú má opäť na svedomí "multifunkčná" :-) Bára - len v tom najpozitívnejšom slova zmysle :-) ), potom to zdynamičnia bicie a všetky tieto nástroje začnú dohromady vyludzovať prekrásnu melódiu, pri ktorej sa človeku vybaví jesenné lístie poletujúce vo vetre v tej svojej plynulosti. "Křídla" začnú už v úvode tak viac metalovo, violista do toho vlúdza svoje sláčikové ťahy a flauta si do toho trošku "zaštebotá", čo nás priamo privedie k Bárinmu príjemnému vokálnemu prejavu. Spevák Ioannes sa tu predstaví hneď v úvode a jeho growling (asi lepšie je označiť to ako murmur) je veľmi hlboký, skoro až dosť surový oproti zvyšku hudby, ale nemám pocit, že by tam nesedel, skôr to dopĺňa zaujímavým a dosť neobvyklým pocitom. V piesni sa prestriedavajú rýchlejšie a pomalšie pasáže, pomalšie viac s dôrazom na orchestrálnejšie prvky, rýchlejšie sú zas založené na miernej dynamike gitary, basy a bicích a zvyšné nástroje ostávajú len jemným sprievodným prvkom. Podobne je to aj v ostatných skladbách, čo vlastne zabezpečuje to, že skladby pôsobia veľmi vyvážene.
"Střepy" ma zaujali pomimo veľmi prepracovanej hudby najmä krásnou pasážou v textoch, ktorá je veľmi príjemná a pritom jednoduchá: "V úsvitu pohřbíváme živé, nečekám na let havranů, v půlnoci volám své mrtvé a nečekám na údery zvonů. Tančím, pláču, uléhám, sfouknu svíce, když usínám." Po lyrickej stránke je kapela Interitus takisto veľmi celistvá, texty pripomínajú prerozprávanie príbehu, alebo pocitov - ktoré sú samozrejme pochmúrne. V tomto songu sa takisto použije aj trošku elektroniky, pravdepodobne spáchanej ešte nespomenutými klávesami, za ktorými odvádza veľmi dobrú prácu prácu Andrea. Veľmi veľký priestor dostala najmä v inštrumentálnej skladbe "Circle Of Unspoken Tears", v ktorej vyludzuje veľmi dynamické gradujúce melódie a od tejto skladby už má veľmi výrazný priestor všade. "Near The Window" začína opäť inak než ostatné, založená je na jednoduchých gitarách a veľmi príjemnej spolupráci huslí a klavíra, ktorá sa nesie počas celej skladby. "I`m sitting near the window, and empty eyes is what i feel..." si zanôti Bára, v angličtine - doteraz neobvyklým jazykom pre skladby od Interitus.
"Frozen Darkness" - jemné tiché klávesy v pozadí a šepot Báry a Ioannesa: "We are still waiting, for our silent whispering, and i am still waiting for your hands, it`s like your frozen darkness...", prejde do krásnych jemných bicích, gitary a basy... Skladba je absolútne vynikajúca, vyvážená, ... Bára občas trošku spieva melódie podobné melódiam starého amerického muzikálu :-), čo je samozrejme len pozitívum. Prejdem ale kúsok ďalej.
Album obsahuje aj dva bonus tracky z ich predošlých počinov. Jedným z nich je skladba Noc, čo je vlastne prerobenina z ich dema z 1998 roku. "V týhle bezhvězdný noci, kdy měsíc nezáří, stříbrný jednorožec rozjasnil oblohu... Déšť tiše padal do koruny stromů." A za týmto refrénom moc pekná dynamická melódia zložená zo všetkých nástrojov ktorými disponujú (okrem spevu) a po nej spoločný výstup Báry a Ioannesa: "Vzpomínám... mé pocity se vracejí... smaragdová krev v žilách... se stopami vampíra" a ku koncu za sprievodu flauty a huslí príjemný Ioannesov preslov vyprevadí song ku koncu... mňam. :-)
Posledným kúskom je "Tredon" symfonická verzia, v ktorej mi silno pripomenuli Haggard z álb Awaking The Centuries a Eppur Si Muove, čím je myslím povedané dosť veľa... Kto má rád spomínanú kapelku, prípadne daný druh gotického metalu, určite si pri tomto kúsku príde na svoje... Vynikajúci album, vrelo odporúčam!
Čas: 46:20
Tracklist:
- Intro
- Křídla
- Střepy
- Circle Of Unspoken Tears
- Near The Window
- Frozen Darkness
- Deep In The Pain
- Smutné Hlasy
- Behind The Storm
- Noc (bonus track from Demo 98, new version)
- Tredon (bonus track from Deborah, symphony version)
