Skupiny zo Švajčiarska sa mi do rúk, priznám sa, nedostávajú veľmi často. Na tento album som bol veľmi zvedavý, čo bolo spôsobené nielen jej (aspoň zdanlivo) zriedkavým pôvodom z hľadiska metalového ale aj preto, že patrí k tým megalomanským projektom na ktorom participuje množstvo ľudí (z tohto obdobia je koncepčne aj hudobne asi najbližšie projekt Folkearth zo Švédska).
Celková hudobná koncepcia je zrejmá. Ide o folkový metal, resp. v prípade Eluveite skôr folkovú hudbu s prvkami metalu (čo však v žiadnom prípade neznižuje kvalitu metalových častí). Ako to už u pohanského metalu s folkovými prvkami býva, do centra pozornosti sa dostáva subjekt národnej hrdosti a dávnych tradícií, dojem ktorých skupiny ako Eluveitie najlepšie evokujú pomocou množstva použitých inštrumentov. Svojím dielom však k takémuto pocitu prispievajú aj texty a samozrejme aj jazyk. Časť textov je totiž v forme keltského jazyku z kontinentálnej vetvy (ten bol čiastočne obnovený keďže súčasne živé keltské jazyky patria iba k vetve ostrovnej). To určite prispieva k samotnej autentickosti tohto diela. Vďaka celkovej súhre použitých nástrojov a reálneho historického jazyka je celková atmosféra dávnych dôb vskutku neprekonateľná.
Hudobne ide o album na najvyššej úrovni. Inštrumentálny arzenál je značne rozsiahly a zahŕňa (okrem gitár, basy a bicích) píšťaly, írsku flautu, husle, akustickú gitaru, bodhrán, írsku bouzouki a ďalšie. Hoci je trvanie albumu veľmi krátke (cca 24 minút), Švajčiarom sa doň podarilo vložiť značnú dávku variability. Je len zrejmé, že nevhodná produkcia by mohla celý dojem, ktorý by mohlo množstvo rozličných nástrojov vyvolať zničiť, čo však nie je tento prípad. Produkcia je čistá, bez zbytočnej surovosti, ktorá by sa pri tomto druhu hudby nehodila. Každý nástroj je pekne odseparovaný, s miestom pevne určeným v celkovej kompozícii. Hudba je kontinuálne folková s pripojením metalových častí v rôznych momentoch. Zvuk bicích je vyvážený, kopaku nechýba hĺbka, ktorá však nie je neprimeraná, rytmičák je čistý a neskreslený, z čoho vyplývajú aj veľmi efektívne znejúce rýchlejšie časti (tých pochopiteľne veľa nie je). Basa sa výrazne do popredia nikdy nedostáva, nie je však nepočuteľná (hlavne v poslednom songu). Gitary znejú na rozdiel od celkového uhladeného dojmu znejú dosť surovo. K žiadnym extrémnym vyhrávkam a sólam tu nedochádza. O vokály sa postarali minimálne 4 ľudia, hlavné má na starosti Sevi, ktorý sa snaží využiť rôzne formy spevu, od čistého po drsnejší, avšak stále dobre zrozumiteľný. V pasážach s čistým spevom sa pripájajú už aj ostatní členovia. Za úplne najlepšiu považujem kombináciu 3. a 4. songu, ktorý začne pomalým budovaním folkovej štruktúry v 3.songu a plynulým prechodom prechádza do jej kombinácie s metalovým útokom. Integráciu metalovej hudby s folkovými nástrojmi zvládli Eluveitie skutočne vynikajúco. Za najväčšiu slabinu albumu považujem práve jeho dĺžku, 24 minút je skutočne dosť málo aj keď tento priestor dokázali chlapci (a devy) využiť skutočne naplno.
Tento album určite osloví všetkých fanúšikov folkového metalu, pretože z hudobného hľadiska ide o veľmi vydarené dielo. Členovia majú za sebou významné pôsobenie v rôznych hudobných formáciách a sú v zvládaní svojich nástrojov veľmi zruční. Nám teda neostáva nič iné, len čakať na ich najnovší pokus, ktorý bude, dúfam, rovnako kvalitný a snáď aj dlhší.
Čas: 24:03
Tracklist:
- DVêriû Agâge DBitu
- Uis Elveti
- Ôrô
- Lament
- Druid
- Jêzaïg
Webpage : www.eluveitie.ch
