Takže vcelku fajn načasované (aj keď nevedomky :-) ) na to, aby som sa ich spýtala zopár otázok.
Zdravím Ťa a aj celé Hecate. :-) Ako?
Ahoj Weronika, aj ja Ťa zdravím a takisto aj celý Fobia zine. Že ako? Ale pohodička, momentálne ako píšem tieto riadky, počúvam dobrú muzičku a vonku je taká pochmúrna atmosféra, zamračené, trochu chladno a dáždik si mrholí na to že je už jar. Ja osobne jar veľmi milujem, nie konkrétne počasie o ktorom som sa zmienil, ale to, že už prichádza leto, ktoré ja aj ostatní členovia v kapele veľmi milujeme, všetko začína žiť a v lete si to chceme užiť naplno hehe.
O vzniku kapely som si prečítala vo vašej biografii a hoci viem, že si nebol pri jej vzniku, ale prišiel si vlastne až v roku 2001, bola by som rada, keby si ty (alebo niekto iný z kapely) objasnil, ako vznikol celý ten nápad kapelku založiť? Mohol by si predstaviť vašu terajšiu zostavu?
No..., pri vzniku kapely som bol, ale nehrával som v nej, totiž s chalanmi, ktorí zakladali kapelu sme dobrí kámoši už od detstva. A ako vznikol ten nápad? Bola to klasika: partia mladých teenagerov, ktorí milovali muziku sa rozhodli založiť si vlastnú kapelu a hrať hudbu ako ich vtedajšie vzory :-)
Kapelu založili bratia Milan (gitara)a Juraj Šulek (bicie), ku ktorým sa pridal ešte Milan Tary (gitara) a Pavol Laššák (basa). Po kratučkej dobe našli speváka Nogu a aj klávesy patrili vlastne už od začiatku k hudbe Hecate, s ktorými sa pridal ku kapele Miloš Fábry. Do dnešného dňa zostali z pôvodnej zostavy len dvaja ľudia a to obaja gitaristi. V roku 98 opustil kapelu spevák Noga, ktorý sa pridal ku kapele Pyopoesy (teraz už aj Eternal Bleeding), klávesák Miloš odišiel ku kapielke Abstract a bubeník Juraj ešte pôsobil v kapele Sarcastic a teraz sa venuje hudbe už len pasívne, aj to úplne odlišnej. Náhrada za bubeníka sa našla hneď, iba nájsť vhodného speváka bol dlhodobý problém. Kapela fungovala asi dva roky bez speváka, samozrejme že bez koncertnej činnosti. V lete 2001 som prišiel do kapely ja ako na post speváka a do leta 2003 sme hrávali bez klávesov. Potom sme narazili na Katku Albertovú, ktorá sa k nám pridala ako klávesáčka. Basák Pavol Laššák nás opustil len minulý rok, kvôli jeho prístupu k hudbe musel kapelu opustiť, bohužiaľ. Naším novým basákom je nádejný ďábel Pepík Rusnák, ktorý pred tým pôsobil v lokálnej kapele Enormity, ktorá už aj tak dnes neexistuje. Takže súčasná zostava je: Mário Maslík (spev, vokály), Milan Šulek (gitara), Milan Tary (gitara), Marek Pecník (bicie), Pepík Rusnák (basa) a Katarína Albertová (klávesy, vokály). Trochu zdĺhavé, však, ale vysvetlené v stručnosti :-), dôvody zmien a problémy v kapele teda radšej neuvádzam :-).
Ďalej bolo písané, že ste sa mali pôvodne nazývať Imperial Storm, ale nakoniec padlo rozhodnutie pre Hecate. Má pre vás táto grécka bohyňa nejaký špeciálny význam, alebo šlo skôr len o "metalovú symboliku"?
Áno, uvažovalo sa v začiatkoch o tom názve, dokonca aj Tears, ale nikomu sa to nepozdávalo, takže bola to len taká dilema v začiatkoch, ktorej myslím že netreba dnes venovať pozornosť. S názvom Hecate prišiel vtedajší spevák Noga, a ten názov nám ostal až do dnešného dňa. Takže by bolo lepšie sa jeho opýtať, že prečo práve Hecate, i keď všetci teraz dobre vieme, že sa nejedná o ktovie aký originálny názov :-) Pre neho asi vtedy mala táto grécka bohyňa nejaký špeciálny význam, ale čo sa nás dnes týka, nemá to s našou hudbou žiadny špeciálny význam ani symboliku, je to len názov, ktorý už nemá význam meniť.
V roku 1997 vaša skupinka Hecate vyhrala Sliačske Rockové leto a dostala možnosť natočiť svoj demo materiál. Napadlo ma, že vtedy si v kapele ešte vlastne nebol, ale možno bude o to zaujímavejšie to, o čo by som ťa chcela poprosiť a to - aby si zhodnotil toto demo, aký máš naň názor a pocit z neho... Z textov, hudby a keby si do toho mohol zasiahnuť, čo by si tam napr. pozmenil. :-) (snáď to nie je moc rana pod pás :-) ) Úplne naj by bolo, keby si hodil aspoň krátky comment ku každej skladbe.
Áno je to tak, ako som už spomínal, v kapele som síce nebol, ale spolupracujem s nimi už takmer od začiatku, texty na spomínaný demo materiál, ktorý dostal názov ?Tales...? som písal práve ja :-) a takisto som bol aj v štúdiu pri nahrávaní tohoto dema. To je ale všetko, hudba a samotný žáner išiel mimo mňa, takže ako nezainteresovaný ti môžem povedať svoj názor na toto demo. Teraz ako člen kapely som hrdý na toto demo aj keď vtedy som tam ešte nebol. Presne odzrkadľuje dobu a vtedajšiu zostavu kapely a ich hudobné cítenie, predstavu a vzory. V roku 97 málokto hral tu na slovensku a v čechách takú hudbu, bolo to niečo nové v tej záplave death metalových kapiel, taký čerstvý vzduch, preto aj úspech kapely bol vtedy na koncertoch veľký, aj recenzie boli kladné na tak mladú kapielku. Viem že Hecate bol dosť prirovnávaný ku Cradle of Filth, atp., takže nešlo o nič prevratného, ale malo to veľmi dobrý úspech medzi UG fans.Čo sa týka samotnej hudby na deme, je známe, že to viac inklinovalo ku black metalu a k hore uvedenej kapele a malo to takú príjemne temnú atmosféru. Dosť veľké slovo mali klávesy, ktoré onú atmosféru dotvárali. Texty sa tiež zaoberali temnou a apokalyptickou tématikou, o smrti a tak, z dnešného môjho pohľadu dosť naivné. Po zvukovej stránke je nahrávka dosť postihnutá, jedná sa predsa o demo, ktoré bolo nahraté za tri dni aj s mixážou, takže si to vieš predstaviť a ani skúsenosti hudobníkov neboli kto vie čo. Gitary sú dosť utlačené do pozadia a dosť dominujú klávesy a spev. Takže po zvukovej stránke nič moc, ale aj tak tá nezameniteľná atmosféra na tom deme má svoje čaro a sme hrdí na toto demo. Meniť a zlepšovať by sa tam veruže dalo veľa, ale myslím, že by to už nemalo ten správny ?feeling? a atmosféru, fakt by to nemalo význam, je to proste tak ako to v danej chvíli vznikalo a malo byť. Dnes už sme hudobne úplne niekde inde, takže rád si zaspomínam na tie začiatky Hecate :-).
Nedávno ste znovu nahrávali váš druhý počin "Oppressed By Sorrow"... V ktorom štúdiu? Našli ste aj vydavateľa? Neplánujete znovu nahrať aj ?Tales...??
Dostali sme možnosť znovunahrať materál Oppressed by Sorrow, za vcelku výhodných podmienok s tým, že to vydáme ako debutový album, ktorý nám vyšiel len nedávno. Viem, že to trvalo dlho, ale skutočnosť je taká, že nastalo veľa problémov, aj pri samotnom nahrávaní, aj s výrobou CD aj so samotným vydaním, vieš keď si to robíš na vlastné triko, tak to nie je jednoduché. Nahrávali sme v Banskej Bystrici v štúdiu u Luba Lichého (ex-Metalinda, Liquid Boogie Roll, Dolly Booster). Nie je to známe štúdio, kde by nahrávalo kvantum kapiel, je to jeho také vlastné domáce digitálne štúdio, kde nám poskytol priestor. Ako som už spomenul, vydavateľa sa nám nepodarilo nájsť, resp. žiadny neprejavil záujem, tak Oppressed by Sorrow sme si vydali na vlastné náklady ako debutový album. S druhým albumom to tak už dúfam nebude, určite sa už do toho nebudeme púšťať na vlastné náklady si to vydať. A znovu nahrať materiál na Tales... určite nemá zmysel, to by sme už boli fakt že magori :-)
Na CD je skutočne pekný a zaujímavý artwork (nahá schúlená žena a nápis "please, bow your head down and drown these dreams with you"). Myslím, že vcelku vystihuje celú hudbu a aj myšlienku slovného spojenia Oppressed by Sorrow... koho to bol nápad a kto vám tento artwork robil? :-)
Dobrý postreh, je to presne tak ako vravíš. Bol to nápad našeho kamaráta Mariána Dieneša, ktorý nám tento artwork aj celý booklet CD robil. Venuje sa grafickému designu a myslím, že je v tom fakt jednička. Vie sa vcítiť do hudby a vyjadril to tak ako sme chceli, samozrejme, že sme mu to museli schváliť ako kapela a nasmerovať ho. Nakoniec sme boli s výsledkom spokojní. Ináč on je aj autorom našej webovej stránky: www.hecate.sk
Mohol by si niečo sám povedať o tomto albe? Si s ním už spokojný, alebo by si aj dačo vylepšil...? :-) Trošku aj priblíž, ako piesne naň vznikali a o čom hovoria texty...
Tak tento album vlastne obsahuje komplet znovu nahratý materiál z našeho dema Oppressed by Sorrow z roku 2003 a plus jednu novú skladbu navyše. Oproti demu to má samozrejme lepší zvuk, ale to nie sú všetky zmeny. Zmeny sa dotkli samozrejme aj samotných aranží niektorých skladieb, ďalej je tam dorobených viac klávesových liniek a samplov, ktoré na deme nie sú. Celkovo to má ?zadoomanejšiu? a temnejšiu atmosféru oproti demu, skladby sú tiahlejšie a viac precítené. Je to viac melancholické. Samozrejme, že som zapracoval aj na speve. Dali sme si viac záležať na detailoch, akustické gitary, vyhrávky, sample, zvuky medzi skladbami, album proste pôsobí tak ucelenejšie, kompaktnejšie. Tým pádom sme aj skladby inak usporiadali za sebou. Proste nie je to len znovu nahratá kópia dema. Z dnešného pohľadu, keď to počúvam, tak určite by som tam veľa vecí urobil inak, kdečo pozmenil, zlepšil, doplnil atď, ale vieš to by sa dalo do nekonečna. Je to proste tak ako to je a nemá význam sa už k tomu vracať. Materiál na tomto albume je už staršieho dáta, niektoré skladby vznikli ešte keď som v kapele nebol, dokonca niektoré ešte v pôvodnej zostave, takže nie je to najaktuálnejšia tvorba, dnešná tvár Hecate je už zase trochu iná, ale na nový materiál si budeme musieť ešte počkať. Takže pri vzniku skladieb som nebol, keď som prišiel do kapely, dostal som hotové pesničky do ktorých som urobil spevné linky, napísal texty, skladbám dal názvy a keďže sme nemali v tej dobe ani klávesáka, poprosili sme bývalého klávesáka Martina Šavela aby nám vymyslel klávesové linky, naaranžoval ich a v štúdiu to aj nahral. I keď som pri vzniku hudby nebol, na výsledné znenie skladieb som mal nemalý vplyv, celkovo teda nová zostava dosť ovplyvnila výsledok pôvodných skladieb. Oproti demu Tales... ubudlo viac tých black metalových vplyvov a skladby sú hudobne prepracovanejšie. Texty korešpondujú s hudbou, čo je veľmi dôležité. Sú dosť psychologické, veľmi negatívne ladené v určitých momentoch až zúfalé a beznádejné. Nie je v nich ani trocha nejakej nádeje, nejaký svetlý moment. Sú o pocitoch, a mojich myšlienkových pochodoch hlavne keď som sa nachádzal v určitom psychickom rozpoložení. Sú dosť otvorené, ale zahalené v metaforách, veľmi osobné, emotívne až intímne. Nechcem konkrétne rozoberať, lebo by som tu popísal neviem koľko strán, každý ich pochopí inak a po svojom a to je dobre. Texty idú priamo od srdca, nikomu sa nesnažím nimi nič odkazovať, vnucovať ba ani poúčať. Majú vlastnú zmyslovú náplň, ktorú do nich vkladám. V podstate samotný názov albumu presne vystihuje danú hudbu a texty.
Plánujete aj nejaké koncerty k tomuto vášmu debutu? A na ktoré koncerty kapela vo svojej histórii spomína ako na naj? S kým sa vám hralo najlepšie, z čoho boli najväčšie dojmy a tak...
V podstate už dávno hrávame skladby z tohoto albumu na koncertoch, pretože sa nachádzajú na rovnomennom deme a to boli prvé skladby, ktoré sme začali hrávať po mojom príchode do kapely, takže koncerty k tomuto albumu už hráme pekne dlho :-) Dokonca náš koncertný repertoár obsahuje aj úplne nové skladby, ktoré nie sú ešte ani nahraté a ktoré sa objavia na našom ďalšom albume. Chceme tým ukázať aj súčasnú tvár Hecate, ktorá je zase o trošku iná ako na tomto debute, ale samozrejme, že hlavné slovo majú skladby z Oppressed by Sorrow. Na leto už máme naplánovaných niekoľko koncertov a fesťákov a na ďalších sa pracuje, pomaly sa to začne znova rozbiehať. Uff a na ktoré koncerty spomíname v najlepšom...(???), no je ich určite viac. V prvom rade festival Sliačske Rockové Leto z 97 roku, aj nejaké akcie ešte z pôvodných čias, síce nehral som tam, ale bol som na nich s kapelou a videl som tie ohlasy. Ďalej určite festival Brutal Assault vol.8 2003, kde bolo vynikajúco, síce hrali sme ako prvý, ale celkový dojem z toho festivalu bol výborný, jedná sa predsa už len o väčší metalový festival. No a potom sú to klasické menšie koncerty. Na tie čo si spomeniem sú napríklad keď sme hrali s Root v BB (hallo Blackosh), alebo Ethereal Pandemonium v januári tohoto roku tiež v BB, ďalej bolo super na Šariš Rock Feste v Sabinove minulé leto, kde hrali tiež Root, Cales, Galadriel, Gloom, Morgain, Abstract atď. Preto som spomenul tieto akcie, pretože samotné koncerty boli super, ale hlavne tie afterpárty a žúry po nich boli ešte lepšie. A o to ide, keď po koncerte sa to zvrhne do perfektnej párty a je dobrá nálada, zábava na plné obrátky hehe, nie odohrať a ísť preč, to je o ničom taký koncert. Proste skvelí ľudia z kapiel, chlast, tráva, baby a hýri sa. Perfektá akcia bola v BB, keď Pyopoesy oslavovali 10 rokov existencie, to fakt nemalo chybu. Dobre sa hrá aj v Bratislave a vždy dobre zakalíme aj s chalanmi z Depresy(hallo Špatko :-)). I keď na druhý deň po takej akcii ťa bolí hlava, ale to už je vedľajšie :-) ide sa ďalej :-)
Pripravujete už aj nejaké nové skladby?
Určite. Ako som už naznačil v predošlej otázke, my už máme nové skladby, kde niektoré z nich aj hrávame na koncertoch, a na ďalších pracujeme. Stále tvoríme nové skladby a stále niečo na nich vylepšujeme. Ak budeme mať pripravených dostatok nových skladieb, pôjdeme do štúdia a nahráme to. Veľmi nás baví tvoriť nový materiál, je to pre nás vzrušujúce, stále prídeme s niečim novým a vyhráme sa s tým. Ako kapela sa chceme vyvýjať a posúvať hudobne ďalej, nie dookola omielať to, čo sme už hrali pred tým :-) Takže nové skladby budú zase o troška iné, ako na albume O.B.S.
A moja klasická otázka: čo si myslíš o vývoji a smerovaní metalovej scény v našich zemepisných šírkach (návštevnosť koncertov, predaju domáceho UG materiálu) a potom celkovo, svetovej scény? (môže byť aj slohová práca:-) )
Júj, ťažkú úlohu si mi to prišila hehe. No určite je tá scéna na slovensku iná, ako dajme tomu pred tými siedmimi, ôsmimi, deviatimi rokmi. Vtedy to kus inak fičalo, môžem to brať z pozície fanúšika, vtedy boli ľudia, čo robili koncerty, pre to inak zapálení, nehovorím, že teraz tomu tak nie je, ale veľa ľudí sa na to vykašlalo, veľa kapiel zaniklo, ale na druhej strane, ich veľa aj vzniklo a stále to fičí a to je hlavné. Možno to kus viac ide do sračiek ako pred tým, ale možno je to ekonomickou situáciou tu na slovensku aj v čechách. Ale je tu stále dosť kapiel, ktoré si to razia a je tu aj mnoho klubových koncertov, kde tieto kapely hrávajú. Problém je, že tu nemáme toľko UG vydavateľov ako inde a kapely sa tu nemajú veľmi ako presadiť. Podľa mňa sú česi na tom o niečo lepšie ako slováci. Ale je tu aj dosť ľudí, čo robia väčšie akcie, čo je len dobre, i keď tá návštevnosť stojí za hovno, všetci len pičujú, že nemajú prachy a keď sa nič dlho neurobí, tak potom zase pičujú, že sa nič nedeje. To je klasika. Ja síce nie som organizátor tých väčších akcií, ale viem ako to tam je. Všetci by boli najradšej, keby sa neplatilo žiadne vstupné, mám najradšej otázky typu: ?...a platí sa tam niečo?? Nech idú do riti, je to trápne. Organizátor je rád, keď mu príde 150 až 200 ľudí a keď sa mu náklady vrátia aspoň na nulu, ak ovšem nie je ešte v mínuse. Toto si treba uvedomiť. S distrami je to myslím, že fajn, na skoro každej väčšej UG akcii máš distro, kde si môžeš kúpiť UG materiál, ale zase nikto potom nemá prachy aby si kúpil dajme tomu nejaké to CD. Čo už narobíš, bolo ako bolo a zase len nejak bude, myslím, že UG scéna v čechách a na slovensku je stále veľmi silná, je tu veľa kvalitných kapiel rôzneho štýlového zamerania, tak je si aj z čoho vybrať, i keď na slovensku je v UG stále ešte veľmi populárny death metal. Ale som rád, že je aj veľa kapiel, ktoré hrajú niečo iné, než death metal, pretože je to taký čerstvý vzduch v tom mori death metalu. Konečne sa na slovensku rozmohlo viac kapiel iného metalového a rockového razenia a viac ľudí si príde na svoje, aj keď ortodoxní death metalisti to zase nepochopia, ale to je už ich problém. Tu sa boja kapely experimentovať, nevravím, že my sme kto vie ako originálni, ale snažíme sa odlíšiť od toho klišé na slovenskej UG scéne. Čo sa týka svetovej scény, to by som zase neporovnával, my ešte žijeme neviem koľko desiatok rokov niekde pozadu. Vo svete vyzerá metalová scéna úplne inak ako u nás a tak sa na nás aj pozerajú, tam sa to fakt že vyvýja, kapely sa neboja experimentovať, používať nové technológie v hudbe, posúvať ju ďalej, ale zase je to len otázka obmedzenosti ľudí a finančných vymožeností. Vo svete je viac originálnych kapiel, ale aj sračiek, ktoré sa len navzájom kopírujú a vykrádajú a potom ten daný žáner už nemá čo povedať. Vývoj metalovej hudby vidím pozitívne, stále existujú kapely, ktoré sú si verné svojmu žánru a tým ho držia pri živote, no a na druhej strane vznikajú nové žánre a kapely, ktoré posúvajú metalovú hudbu ďalej. Ja osobne som rád, že vzniká veľa avantgardných kapiel, ktoré sa snažia odlíšiť sa od iných a prísť s niečim novým. Vývoj je v hudbe podľa mňa veľmi dôležitý. Podľa mňa budúcnosť metalu je vo väčšej miere v používaní elektroniky a computerov. Ale veštec nie som, tak uvidíme, aká bude hudba o niekoľko rokov. Aj digitálna technológia má výrazný vplyv na moderné znenie a celkový zvuk súčasných kapiel a do budúcna to pôjde ešte stále ďalej. Proste to sledujem, tie väčšie kapely sú stále aktívne, niektoré buď skončili, alebo sa dali úplne iným smerom. Je tu nová, čerstvá generácia kapiel, ktorá prináša svieži vietor a to je dobre. Metalová scéna celkovo rastie, je stále silná a zaujímavejšia, proste je skvelá :-)
Máte aj nejaké hudobné vzory, ktoré vás smerujú? A čo nejaká kapelná filozofia, motto... :-)
Určite máme hudobné vzory, kto nemá, každý hudobník má hudobné vzory či priame alebo nepriame a kto hovorí že nie, tak klame. My sa tým netajíme. Máme svoje obľúbené kapely a hudbu, ktoré nás inšpirujú a vôbec sa nejedná len o metalovú hudbu. Počúvame hudbu od popu, rocku, cez metal až po elektroniku, trip-hop, jazz atď., teda rôzne štýly. Ja osobne som už vyrástol z tých čias, keď som bol konzervatívny v hudbe. Teraz sa dosť inšpirujem inými žánrami a elektronickou hudbou. Každý v kapele počúva niečo iné. Nebudem menovať konkrétne kapely, to by sme tu boli do rána, ale chcem povedať, že dôležité je nekopírovať niekoho alebo niečo. V našej hudbe určite nájdeš vplyvy aj naše vzory, ale rozhodne ich nekopírujeme, snažíme sa ísť vlastnou cestou a vyvýjať sa. A samozrejme nás inšpirujú aj nehudobné smery.
A kapelná filozofia? Užívať si život na plné obrátky, hudba nás baví, je to náš koníček a ten si užívame naplno. Sme perfektná partia, užívame si rôzne mejdany, párty, akcie spolu s našimi piateľmi. Dobrá nálada, baviť sa, kaliť, chlastať, húliť trávu..., k tomu baby..., to je naša filozofia :-) A pritom robíme hudbu, ktorá nás baví a ktorá nás napĺňa, hudbu, ktorou sa snažíme vyjadriť naše osobné pocity a myšlienky. Hecate je odrazom nás všetkých čo ho tvoríme, v prvom rade ju robíme sami pre seba a keď sa páči aj niekomu inému, je to len ďalšie plus a teší nás to. Jasné, možno to znie zvláštne, pretože sme veselí ľudia a robíme melancholickú hudbu. Skrz hudbu len ventilujeme tie negatívne pocity, ktorým sa človek v živote nevyhne a pritom si ten život užívame, ako som spomenul vyššie. Nie sme banda depresívnych maniakov ako to možno vyplýva z našej hudby, po koncerte sme úplní blázni, bavíme sa a hýrime na plno hehe. A to nie len po koncerte :-)
Tak ďakujem krásne za rozhovor, držím palčeky a snáď vás čoskoro uzriem na nejakom tom koncerte. ;-)
Ja ti ďakujem Weronyka za záujem urobiť s nami rozhovor do vášho Fobia zinu a že ste nám poskytli priestor. Aj ja držím palčeky tebe a všetkým čo robíte tento zin a ďalej všetkým, ktorí akým koľvek spôsobom podporujú našu undergroundovú scénu. Nech sa vám darí.
