Srdečné zdravím! Než se vrhneme na vaši velmi povedenou aktuální nahrávku „Individual“, poprosím o malé ohlédnutí do historie kapely. Registruji rok založení 2013, rok poté debut „Permeate“ a... dlouhých dvanáct let nic. Co se s HOLOTROPIC v mezidobí dělo?
Kamil: Znie to dosť zle, keď sa to takto zhrnie, čo? (úsměv) V tých rokoch sme samozrejme hrávali koncerty, prešli sme nejakými zmenami v zostave. Vytvorili sme materiál, ktorý je možné počuť na spomínanej aktuálnej nahrávke a tak nejak sme sa pri ňom trocha zasekli, aj vďaka mne a mojej nie úplnej istote a spokojnosti s ním. Ale všetko zlé je na niečo dobré a myslím, že keby sme sa to pokúšali vydať skôr, nebolo by to také dobré, ako to je teraz.
Kolik pamětníků debutového alba se vyskytuje v současné sestavě?
Kamil: V zostave na „Individual” presne traja. Ja, bubeník Janko a basák Rasťo. Janko s nami ale už kvôli rôznym povinnostiam nehráva naživo a tak na koncerte stretnete oproti začiatku kapely len dvoch rovnakých ľudí. Každopádne to tak na mňa osobne ani nepôsobí, keďže Vladimír je v kapele 10 rokov a aj keď je Alex už tretím „druhým“ gitaristom, je v kapele už tiež viac ako 7 rokov.
Jsou skladby obsažené na novém albu výsledným produktem desetiletého skládání do šuplíku, nebo se jedná o gejzír kreativity krátce před nahráváním „Individual“?
Kamil: Takmer všetok materiál bol vytvorený pred mnohými mnohými rokmi. Dokonca sme ho pred tými mnohými rokmi aj začali nahrávať, ale raz pre ten, raz pre iný dôvod sme ho vtedy nedokončili. K tomu sme sa reálne dostali až minulý rok, kedy sme konečne dali skladbám ich finálnu tvár a donahrávali ich.
Vladimír: K tomu by som dodal, že za zdržanie mohol aj fakt, že už v kapele nie sme najmladší a chýba nám ten mladický rockerský náboj. Za mňa sa ale po dokončení tohto materiálu a vcelku vrelej kritike tento náboj mierne obnovil…
Nahrávku jste pořídili v Pulp studiu pod odborným dohledem Jakuba Hríbika, jenž si ve skladbě „Out – With – In“ připsal kompoziční kredit, přibližte nám prosím zmíněné studio a onoho hudebního mága…
Kamil: Áno, Jakub nás sprevádzal na celej tejto tŕnistej ceste a povedal by som, že vývoj skladieb tak trochu súvisí aj s jeho rozvojom a stále väčšími skúsenosťami. Pulp považujem u nás za jedno z miest, kde môže vzniknúť originálna nezávislá hudba, ktorá bude mať svetovú úroveň. Momentálne majú dokonca aj veľmi špecifickú nahrávaciu miestnosť v starom kine, ktoré má veľmi svojský a skvelý zvuk. Práca s Jakubom vie byť náročná, ale v tom najlepšom slovazmysle. Ako producent ťa neustále podnecuje, aby si zo svojich songov dostal to najlepšie, ukazuje možnosti ako sa kompozične, tak aj zvukovo posunúť na inú úroveň a minimálne pri našej pomerne nezaraditeľnej hudbe bol schopný nájsť to, čo sa k nej najlepšie hodí. No a čo sa týka nahrávania, razí prístup „nahrajme to čo najlepšie“ namiesto „to opravíme v postprodukcii“, takže pri našej hudbe si je asi ľahké predstaviť, aká tortúra to vedela byť. Výsledok bol vďaka tomu iba lepší, čo neznamená, že sme sa občas nechceli zavraždiť. (smích)
Vladimír: Nahrávanie v Pulp bolo pre mňa prvým „skutočným“ nahrávaním v štúdiu. Nielen preto, že je to fakt profi štúdio, ale aj preto, že to bolo prvýkrát, čo sme s kapelou aj vďaka podpore FPU mali peniaze na plnohodnotné využitie tohto štúdia. V minulosti som s kapelami vždy si zajednal štúdio na jeden, dva týždne a dovtedy to muselo byť hotové. A žiaľ, na fakt dobrú nahrávku ten čas nie je vždy dostatočný. Tentokrát sme mohli ale naozaj celé mesiace sa venovať tým skladbám, skúšať rôzne veci, dolaďovať nedostatky a myslím, že to je na výsledku počuť.
Velice dobře mi do ušisek vplouvaly vokály, a to jak ty čisté, tak i ty ostřejší. Prodělal jsi Vladimíre v tomto směru odborné zaškolení, nebo ti to jde zkrátka samo od sebe?
Vladimír: Ďakujem za pochvalu! Ja som pôvodom basgitarista, takže vokálom som sa začal venovať až neskôr. Čo sa týka nejakej techniky, tak som typický samouk. Tak nejak to ide a sem tam som si pozrel nejaké YouTube video, že ako to možno robiť lepšie. O pár rokov sa mi to pravdepodobne vypomstí, ale zatiaľ nie je čas na odborné zaškolenie.
Chápu dobře, že je album „Individual“ albem koncepčním? O čem vypráví příběh nové desky?
Kamil: Povedal by som, že je voľne koncepčný. Na jeho počiatku bola hlavná myšlienka o neoddeliteľnosti človeka od jeho prostredia a teda ich obojsmernom vplyve na seba navzájom. Na počiatku, v mojom ponímaní to bola téma v možno viac ezoterickej rovine, ale po príchode Vladimíra do kapely a jeho prebratí textovej zložky dostal tento koncept viac uzemnenú podobu a nabral do seba ďalšie témy.
Vladimír: Myslím, že v hudbe HOLOTROPIC sa snažíme vystihnúť práve ten kontakt medzi naším vedomím a okolím, tak isto aj ako medzi rôznymi vedomiami. A podobne ako aj naša hudba, niekedy sa veci zdajú komplikované a že spolu nesúvisia, ale ak sa človek pozrie trocha hlbšie pod povrch, tak to spojenie takmer isto nájde.
Velice mne zaujala obálka a její autorka, jak jste se ke spolupráci s lotyšskou umělkyní dostali?
Kamil: K Inese sme sa dostali tak nejak nezaujímavo a celene, čiže cez Fiverr. Po zmene spomínanej textovej zložky som sa rozhodol zmeniť pôvodné smerovanie grafiky, ktoré ostalo vlastné iba singlu a videu k skladbe „in_dividual - Part I: Animal ” a pre celú nahrávku sme potrebovali niečo v inej nálade. S Vladom sme dali dokopy nejaký koncept, myšlienku, farebnú schému a potrebovali sme nájsť niekoho s takým štýlom, ktorý nám sadne no a keďže pri u mňa známych alebo sledovaných umelcoch sa mi to nedarilo, skúsil som Fiverr a tam som objavil Inese a jej veľmi svojský štýl v rozsahu od abstraktnej maľby cez koláže až po retro grafiku. Od začiatku sme si sadli a som veľmi rád, že sa mi ju podarilo nájsť. Grafika veľmi dobre dotvára finálnu atmosféru nahrávky.
Došlo i na osobní setkání? Jak reálná je spolupráce na dalších albech?
Kamil: K osobnému stretnutiu samozrejme nedošlo. Letenky do Británie na pokec s grafičkou v rozpočte nezávislej extrémnej kapely zatiaľ nie sú. Poslúžilo nám klasické spojenie na diaľku. O ďalšej spolupráci sme sa nebavili, ale myslím, že po prvej spoločnej skúsenosti a vzájomnej spokojnosti by nič nevravelo proti nej. Všetko závisí od hudby a textov, ktoré budú diktovať akým umeleckým smerom by sa malo vybrať grafické spracovanie.
Kde mají HOLOTROPIC své doma, kde na vás čeká vždy naplněný sál, super atmosféra a spousta přátel?
Kamil: Svoje doma máme v Bratislave a ak náhodou nie je Veľká Noc, tak nás tu aj čakávajú celkom príjemne zaplnené kluby, samozrejme tie menšie, predsa len sme dosť okrajová žánrová záležitosť. Ale máme priateľov po celej našej metalovej republike od východu na západ a pár ich máme aj u vás, dúfam, že si ich tento rok spravíme ešte viac, mali by sme sa tam párkrát ukázať, najbližšie 9. mája s DEPRESY a SPACE HAMSTER v Brne.
Vladimír: Ja osobne som si za posledné roky veľmi obľúbil Trenčín, kde sme mali zatiaľ fakt výborné koncerty a odozva ľudí bola famózna. Ale niekedy prekvapí aj oveľa menšie mesto, jedna z najlepších UG akcí, kde sme hrali, bola v Krupine.
Máte pro některou z písní v plánu vizuální zpracování, tedy videoklip?
Vladimír: Párkrát sme sa s Kamilom bavili o možnosti natočiť klip. Čo vieme povedať s určitosťou je, źe by to určite nebolo ako stojíme v opustenej továrni, vrtíme hlavami a hráme na naše nástroje. Jednak nie sme žiadni fešáci, ale hlavne by sme chceli spraviť niečo vizuálne zaujímavejšie, podmanivejšie. Možno nejaká animácia by sa nám páčila. To by však vyžadovalo isto veľa času a roboty, takže uvidíme kedy a či sa k tomu dostaneme.
Kamil: Vydali sme nie úplne štandardnú vizualizáciu ku „in_dividual - part I: Animal“ a lyric video k „D’Filer”. Pracujeme kvázi v rámci možností, ktoré máme. Čo sa týka ozaj klasického videoklipu, potvrdzujem Vladove slová, okrem tých, že nie sme fešáci.
Povedlo se už „Individual“ řádně pokřtít, nebo se iniciační rituál teprve chystá?
Kamil: Áno, krstili sme deň po vydaní, doma, v bratislavskom Žalári v spoločnosti vynikajúcich kapiel HECATONCHEIR a WOLNERA. Napriek tomu, že Slovensko práve hralo o bronzovú medailu v hokeji na olympiáde, bol klub plný a bol to veľmi príjemný večer, kde sme zahrali album od začiatku do konca, tak ako sa sluší a patrí. Krstným otcom bol Vein, náš bývalý spevák. Jediné, čo nevyšlo bolo, že sa nemohol zúčastniť náš hosťujúci saxofonista Stano, ale dúfam, že sa nám niekedy podarí zahrať si piesne, v ktorých účinkuje, aj s ním.
Chystá rok 2026 pro HOLOTROPIC zajímavé koncertní události?
Kamil: V máji máme pár koncertov v podobe supportu pre DEPRESY. V júni sa zase ukážeme na jednej tradičnej akcii našich veľmi dobrých progmetalových súputníkov zo Slovenska, ale ešte neprezradím akých presne a máme už potvrdené akcie na jeseň, ktoré sa budú postupne oznamovať. Ocitneme sa na oboch stranách rieky Moravy. A dúfam, že nás čaká ešte niečo zaujímavé, o čom zatiaľ nevieme.
Otázka poslední a s ní spojený už tradiční výhled do budoucnosti. Takže prozraďte prosím své smělé plány pro příští léta... Počítám, že pro nástupce novinky je zvolen mnohem menší časový interval, než tomu bylo mezi jedničkou a dvojkou... (úsměv)
Vladimír: Ja osobne som celkom milo prekvapený, že sa nám reálne už začína črtať viacero skladieb na následovníka. Dokonca aj mne sa podarilo zložiť jeden zárez, a to som metalovú skladbu nezložil hádam aj 10 rokov. Takže optimisticky by som povedal, že ďalší počin by mohol vyjsť tak niekedy medzi 2027 až 2041.
Kamil: Určite by sme chceli udržať svoju viditeľnosť v našom undergrounde troška výraznejšie, ako sme to robili počas tej obrovskej vydavateľskej pauzy, dúfam, že sa nám to podarí. Zrejme to budeme musieť urobiť kombináciou singlov a neskoršej dlhohrajúcej nahrávky, lebo naša hudba potrebuje čas, či chceme, či nie.
Fotografie: Andrea Námerová
