Hoci títo chlapci pochádzajú zo Španielska (konkrétne Arrasate ? Gipuzkoa), je určite vhodnejšie označovať ich príslušnosťou k národu, vzhľadom k jeho špecifickosti. Skupina pochádza z mesta, ktoré sa nachádza v Baskicku a aj keď je to z hľadiska politického rozdelenia stále Španielsko, jazykovo zaujímajú úplne výnimočnú pozíciu, stojac proti skupine európskych jazykov v drvivej väčšine pochádzajúcich z indoeurópskej vetvy, pričom ich pôvod ostáva nejasný. Basické sexteto (v súčasnosti) si je toho určite dobre vedomé a prezentujú to aj v svojich textoch, ktoré sú, ako inak, výhradne v baskickom jazyku.
Celková inklinácia skupiny je pomerne zrejmá a ich hudba by sa dala dobre zaradiť k skupinám hrajúcim pohanský metal s folkovými prvkami. Ako býva u podobných skupín zvykom, texty sú zamerané na oslavu prírody a pôvodnej kultúry tohto národa, ktoré sa pokúšajú oživiť zaujímavým amalgámom energického black metalu s prvkami deathu a dosť špecifickými nástrojmi. Hoci hoboj už z ich inštrumentálneho arzenálu vypadol, stále tam ostáva flauta, alboka a txalaparta. Široký rozsah použitých nástrojov je však len jedna stránka veci, o to viac sa musí dbať na kompozíciu a ich integráciu do hudby, pri ktorej bude kombinácia týchto nástrojov znieť efektne. To sa Numenu dosť darí.
Samotná skupina prezentuje posledný album ako najbrutálnejší zo všetkých. S týmto tvrdením sa dá súhlasiť. Použitie folkových nástrojov je značne zredukované, podobne ako celková melodickosť hudby. Produkcia je tradične na veľmi dobrej úrovni. Nástrojom nechýba patričná hĺbka a aj separované sú dobre, pričom sa dosiahol aj ich dobrý balanc. Klávesy sú na tomto albume využívané zriedkavo. Členovia sa rozhodli venovať najviac priestoru čistej metalovej časti, v ktorej dochádza k častým zmenám tempa. Značná dávka agresivity nechýbala ani predchádzajúcim dielam, no tu je posunutá na vyššiu úroveň. Tento pocit zvyšuje aj zdrvujúci duálny útok blackových a guturálnych vokálov. Aritz zvláda použitie oboch typov na dobrej úrovni, doplnkom k vokálnej stránke sú čisté vokály Eola, ktoré sú však užité s mierou, nenarúšajúcou frontálny útok vedený jeho kolegom. Riffy nie sú veľmi melodické, basa veľmi neopúšťa línie svojích strunových priateľov. Karlos na bicích sa snaží využiť celý rozsah svojej batérie a jeho príspevok k ničivosti, ale aj tej troške melodických častí s použitím folkových nástrojov nie je zanedbateľný. Aby však úplne neopustili svoje tradície, rozhodli sa Numen nahrať posledný song ako čiste inštrumentálny, ktorý je zjavne dielkom ich troch prizvaných hudobníkov, ovládajúcich spomínané národné nástroje. Basoaren Semeak je album, ktorý poteší ucho všetkých fanúšikov pohanského metalu s pohanskými prvkami, ktorých použitie však rozhodne nejde na úkor drvivej sily metalového útoku. Naviac, albumy Numenu majú kvalitnú produkciu a preto si je možné intenzitu albumu vychutnať.
Čas: 39 : 47
Tracklist:
- Arranoaren Ahotsa
- Nortasunaren Ateak
- Eskualdunak
- Ekaitzaren Deiadarra
- Suzko Hitzak
- Guda Baten Erdian
- Negu
- Hilbeteko Gauetan...
Webpage : www.numen.info
