Hecate opäť nahrali svoje demo "Oppressed By Sorrow", tentokrát však má lepší zvuk, menšio-väčšie úpravy a označili ho za debutové CD. Musím povedať, že právom - je to zvláštne, že zopár úprav, trošku popracovať na hlase a je tu úplne nové, lepšie album. :-) Za tých pár krát, čo som si ho pozorne vypočula, treba uznať, že vždy je v ňom čo objaviť a úplne ma očarilo. Tak teraz ale hlbšie k samotnému albu. Cover je typicky doomový - strom v temnom prostredí... Na albe zmenili poradie piesní, ktoré na seba krásne nadväzujú, pôsobia veľmi súvislo a pribudla takisto skladba "I´m Nothing (The End Without Hope)".
Album opäť otvára intro, pieseň "The Watermirror", na ktorej žiadna zmena neprebehla, ale ani nebola nutná :-) a opísala by som ju tak, ako predtým: "Výsledok je presne ten, čo si priali, pretože Watermirror naozaj pripomína elektronickým zachvievaním vlniace sa vodné zrkadlo." Proste s elektronickou hudbou Hecate narábajú veľmi dobre (pri programovaní im pomohol Martin Šavel) a do toho ich hudobne nadané žieňa, Katka Albertová, vyludzuje vynikajúce klávesové melódie.
Do elektroniky sa náhle vlúdili gitary a ona zmizla ako jarný sneh - začína pieseň "Selftorture". Skladba sa priblíži pomaly a ťahavejšie, potom zrýchli, aby opäť spomalila a mohlo sa začať prelínanie spevu a šepotu. Spev je chvíľami jemný, chvíľami ironický a má ho zrejme na svedomí Tomáš "Noga" Smida. Skladba opäť potom zrýchli a naberie tak trošku blackový spád aj growling sa vyostrí, asi od 3:20 zrýchli ešte viac a začne to krásne, príjemne odsýpať sviežou, rezkou melodikou. Radosť počúvať. Song potom opäť spomalí a končí sa to blackovo ladenými gitarkami a rýchlimi bicími.
"Burn Down The Fire" odštartuje príjemným gitarovým sólom - fakt treba pochváliť prácu Milana Šuleka a Milana Taryho, ktorí stvárajú sóla akordami podobné Moonspell, čo ma nikdy nenapadlo, že nejakú slovenskú kapelu budem sólami prirovnávať k týmto portugálskym velikánom. Od 2:30 sa spustí ozaj pekná, melodická pasáž, v ktorej dôležitú úlohu zohrávajú najmä klávesy so zvukmi chórovými a do toho sa miesiacim piánovým efektom, pak vynikajúce sólo a Mário do toho zaspieva "Burn Down The Fire!".
"Leave Me" sa v predošlej recenzii nedočkalo odo mňa moc chvály, ale tentokrát tomu bude inak. Spev začne výraznejšie, krajšie a smelšie - Mário spieva v popredí, Katka tvorí svojim spevom len akúsi ozvenu za jeho hlasom, čo pôsobí veľmi príjemne, hudba sa stíši a Mário začne síce celkom typicky doomovo :-) ale zato príjemne šeptom frázovať: "In my dream... so lost... so waste... my eyes...". V refréne si opäť vypočujeme ženský a mužský vokál v rezkejšom rytme: "You came to me...". Refrén je položený vyššie a tentokrát :-) si s ním Mário poradil dobre. Tak jo, už budem dobrá a ďalej - Paradise Lost-ovský nádych sa nevytratil a je to naozaj mňam pieseň, najmä asi od tretej štvrtiny skladby, keď sa zrýchli a opäť tie fajn sóla... "My time is coming Tonight... Leave me... Leave me..." a pieseň sa pomaly vzdiaľuje, do nej trošku vetra a klávies pripomínajúcich Theatres Des Vampires a to je začiatkom "I`m Nothing". No od Katatonie sa to líši :-) (Tonight`s Decision), ale to je samozrejme len dobre, Hecate má vlastný štýl a naozaj vynikajúci. Skladba mi zhruba do tretej minúty pripomína hudobne Moonspell z Wolfheart - štýlom hrania gitár a aj bicích, rytmicky... (skúste si odmyslieť klávesy :-) ) Ovšem, je to iné, ale trošku to z toho cítiť a je to vcelku príjemné, zvlášť, keď nešlo o zámer. Od tretej minúty to celé spomalí a Mário zašepká: "I feel soar bliss, the darkest myself..." (ak dobre rozumiem) a pak čistým spevom: "I want to fight... I want to fight for me and maybe I will understand, what I looked for". Ďalej som už rozumela len veľmi útržkovo, ale to čo som rozumela - ide o veľmi pekné texty... :-) Na konci piesne je nasamplovaný monológ, zrejme z nejakého starého filmu... a song skončí.
Uf, vidím, že bude čo čítať, a to ma čakajú ešte tri piesne. :-) Takže, "Shadow Of An Angel" má na začiatku jemné gitary, do ktorých sa neskôr vmiesia zvláštne, znekľudňujúce zvuky, pak sa v rámci tohto alba spustí vcelku "vypalovák" a spevák začne príjemným growlingom frázovať "Under watermirror...". Gitary a bicie sú hutné, rytmus vhodný a ťahavý k headbangu... v 4 minúte spomalia a opäť krásne melódie v podaní oboch Milanov, no ja sa fakt vzdávam. :-)
"Oppressed By Sorrow" je tu jedným z najlepších songov, opäť mi pripomenul Moonspell, tentokrát z Antidote (alebo už ja ho všade počujem, kde chcem? :-) každopádne, dáke spoločné prvky to fakt má!)... Zrýchlenie piesne nastane asi od druhej minúty, kedy sa chvíľu predtým začnú z úplných diaľav približovať a zhlasovať bicie a pridajú sa aj gitary... a už sa ťahajú doomové riffy, v pomalej, jemnej a kľudnej depresii... Pak do toho bicie zrýchlia a to už je spomínaný Moonspell pocit... následuje stíšenie a "Please, bow your head down, and drown these dreams with you, in the well of dark side in me, grow the face of the flowers..." veľmi príjemným, hlbším hlasom..."A Place For The Forlorn" - jemné, pomalé klávesové priblíženie, popri nich hutné riffy, vkusné kopáky... a pak zrazu celkom iná, krásna melódia, klávesy majú opäť veľké slovo a vynikajúci growling. Pieseň úplne iná od ostatných a fakt, že pekná... a album skončí vetičkou "They all came to paradise..." a odíde s klávesami...
Uffff... Proste, album je rôznorodé - rýchlejšie, pomalšie, príjemné sóla, vynikajúca práca basgitaristu, bicie presné (nie zemiaky dolu schodmi :-) ), klávesy atmosferické a výrazné vždy len vtedy, keď treba... miestami elektronika, naozaj krásna... Príjemný spev všetkých spevavcov tu účinkujúcich. A ešte treba spomenúť Pištu Husárika, ktorý tu nahral "additional guitars" - aj keď presne neviem, čo to na tomto albe znamená, určite mal veľký podiel a patrí mu pochvala!
Čas: 52:22
Tracklist:
- The Watermirror (intro)
- Selftorture
- Burn Down The Fire
- Leave Me
- I`m Nothing (The End Without Hope)
- Shadow Of An Angel
- Oppressed By Sorrow
- A Place For The Forlorn
