Keď som si Chronoclast šla prvý raz pustiť, netušila som, že napočúvať to bude taký dlhý "pôrod". No, pár krát som to vypla už po tretej piesni s nechuťou, posledných pár razy som to počúvala celé na silu a predtým, ako som šla písať túto recenziu, sa mi tento album dokonca aj zapáčil. :-) Takže to nebude katastrofa pre tento počin. Je fakt, že hudba, ktorá patrí do skupiny kapiel ako je Buried Inside, mi už poriadne dlho nehrala v žiadnom prehrávači. Aj keď toto je dačo celkom iné. Mala som problém identifikovať štýl, v akom sa BI pohybujú. Až som si pomohla, poblúdila po nete a našla som identifikácie "metal core", čo mi moc nepomohlo. Neviem, moc sa v týchto pre mňa nových označeniach hudby nevyznám, tak to popíšem tak... "sedlácky". :-)Tento album v sebe skrýva skutočne množstvo všelijakých vplyvov rôznych hudobných štýlov. Prestriedávajú sa skladby veľmi rýchleho a veľmi pomalého razenia... Všetky v sebe nesú akési pocity nekľudu. Napríklad Introduction je dosť zaujímavé, začína pomalými gitarami, do ktorých sa pridajú ďaľšie s efektom podobným starému Burzum, Carpathian Forest... prejdú do čistých efektov, do doomových melódií a Introduction skončí sypanicou bicích, ktorá je vlastne pre album charakteristická, sem-tam prestriedaná pomalšími rýchlymi bicími. :-) No takto opisovať každú skladbu by bolo o držku, takže sa pokúsim nejak to pozhŕňať. Vokalista disponuje ozaj dobrým krikom :-), jeho spev mi pripomína chvíľami grind/crust coreové burácanie, ktoré mi pripomenulo vlastne spev na štýl Agathocles, už neexistujúceho Lies&Distrust a pod., inokedy s ním zájde hlbšie do deathu... Súbežne s vokálnymi prejavmi sa mení aj rytmus a melodika hudby - ako inak: chvíľu death, chvíľu grind, sem-tam až skoro noise core... Piesne pomalého charakteru sú zas s ezoterickými vsuvkami a lá Moonspell. Asi najväčším "vypalovákom" albumu je Time As Surrogate Religion, no imho asi aj najlepšia pieseň z tých sekaníc. Chronoclast je zaujímavý nie len tým, že sú v ňom náhuly, rozorvávajúce a spaľujúce celé vnútro, ktoré sa prestriedávajú s pomalými smutnými, nekľudnými songami, akoby pre ukľudnenie (medzi ktorými vedie v kráse Time as Imperialism)... ale aj názvami, ktoré rozhodne zaujmú, aspoň mňa teda... :-) Pieseň, ktorá vás však prinúti pleštiť oči a je to dačo, čo by som naozaj nečakala, je vlastne kvázi piesňou - Reintroduction. Ak ma sluch neklame, v pozadí sú tiché chaotické husľové tóny a v popredí husle s cellom, hneď som si spomenula na Silent Stream Of Godless Elegy :-) - melódia je podobne potemnelá, už len doom do toho zahrať... Takže toto dielko je naozaj rôznorodé a ak si niekto nájde čas a chuť sa tým prelúskať a páčia sa mu aj rýchlejšie a tvrdšie štýly metalu, resp. core, tak potom vrele doporučujem...
Čas: 39:59
Tracklist:
01. Introduction
02. Time As Ideology
03. Time As Methodology
04. Time As Surrogate Religion
05. Time As Imperialism
06. Reintroduction
07. Time As Abjection
08. Time As Automation
09. Time As Commodity
10. Time As Resistance
