Tak o týchto banskobystrických doomeroch som sa dozvedela len nedávno, čo ma na jednej strane neprekvapuje, keďže sa ozvali až po šesť ročnej odmlke, ale na druhej strane ma to zas prekvapuje, pretože takýchto nádejných kapiel sa na Slovensku nájde naozaj málo. Každopádne je to kapela, ktorá stojí za zmienku.
Toto demo je plné nápadov, aj keď možno môžu miestami pripomínať niekoho iného štýlom hrania, originalita v melódiách sa im nedá uprieť.
Intro trošku pripomína Dead Can Dance, v kombinácii s Enyou a inými pokľudnými záležitosťami, celé je odohraté na klávesoch sprevádzajúcich elektroniku. Výsledok je presne ten, čo si priali, pretože Watermirror naozaj pripomína elektronickým zachvievaním vlniace sa vodné zrkadlo.
Picture Of An Angel začína pomalými, tichými gitarami miesenými s elektronikou, čo mi zas pripomína Indian`s Sacred Spirit, prejde to do bicích, gitarových a basových liniek, riffy sa rozbehnú už naplno, pridá sa mužský vokál, v tejto piesni asi ničím výnimočný. Najskôr je to growling, neskôr to Mario trošku zjemní pologrowlingom/polospevom za sprievodu kláves, až skončí pri šepote a opäť tichých gitarových "akoby sól".
Leave me začína opäť pomalými, doomovými gitarkami, ktoré dodávajú albumu pokľudnú krásu. Spevák tu nôti čistým spevom, tichým zanikajúcim v pozadí, spolu so speváčkou hosťujúcou na albume, Katarínou Albertovou. Od druhej minuty sa mi však zdá, že je to trošku prešvihnuté, miestami počuť falše - spevák sa snaží so svojim hlasom, "ušividne" dosť nízko položeným, šplhať do zbytočných výšok za speváčkiným hlasom, celá pieseň je však veľmi pekná a trošku mi pripomína v rýchlejšej pasáži starý Paradise Lost z čias Icon. Takže na toto ma naozaj dostali.
Burn Down The Fire opäť začína Paradise Lost -ovsky s naozaj vydarenými gitarovými melódiami, príjemnými. Ak ste mali radi Paradise Lost, určite sa radi vrátite do čias Icon. Nájdeme tu aj pocitovo rovnaký vokálny prejav ako u Phillipe Courtois d`Argilliere z Misanthrope, neskôr sa tomu začnú podobať aj celé melódie a rytmy, no je to však skutočne výborne zahraté. Táto pieseň sa dá považovať za asi najlepší song celej demo nahrávky.
Oppressed By Sorrow, titulná vec, je ťahavejšia a doomovejšia než tie ostatné, samozrejme, pozorovať aj zrýchlenie, ale opäť to posmutnie a človek sa ponorí do toho ospevovaného "sorrow". Zanecháva v človeku príjemný pocit kľudu. A Place For The Forlorn začína podobne Enyi, music je stále tak príjemná ako na zvyšku alba, dokonca "stretneme" aj jemne znejúce husličky v podaní klávies, ktoré si zvesela menia zvuky, ale prechody sú plynulé, growling je tiež veľmi dobrý...
Tento kúsok by si mal naozaj niekto povšimnúť, nech nás do budúcnosti čaká už rovno album. Zvuk je tiež napodiv kvalitný, napriek tomu, že je to self-release. Hecate toho ešte na hudobnej scéne veľa nenapáchali, ale zato veľmi dobrého. Uvidíme, čo nás čaká v budúcnosti, no dosť sa na to teším a dúfam, že nás mladíci a žieňa nesklamú...
Zostava:
Mario Maslik - spev
Milan Šulek - gitara
Milan Tary - gitara
Palo Laššák - basa
Marek Pecnik - bicie
Hostia :
Martin Šavel - klávesy a programovanie
Tomáš Smida - hosťujúci spev na "Selftorture"
Katarína Albertová - doprovodný spev v "Leave me"
Tracklist:
1. The Watermirror
2. Picture of an Angel
3. Selftorture mp3
4. Leave Me
5. Burn Down the Fire mp3
6. Oppressed by Sorrow
7. A Place for the Forlorn
