Zdravím, ABSTRACT se dožil třiceti let existence. Co to pro vás znamená? Když jste kapelu zakládali, dokázali jste si představit, že budete fungovat ještě v roce 2026?
Ahoj, zdravím Fobia zine a všetkých čitateľov. Tak je to určite skvelý pocit, keď sa kapela dožije 30 rokov, ale ver tomu, že tá cesta nebola vôbec jednoduchá. Myslím si však, že veľa kapiel, ktoré sa dožili 30 rokov, prežili niekedy ťažšie obdobia ako aj kopu skvelých momentov. Celé je to o tom ísť si za svojim snom a jednoducho makať. Úplne na začiatku som však neriešil, či sa kapela dožije takého alebo takého výročia, išlo nám o to hrať spolu a tvoriť originálnu muziku. To, že je to už 30 rokov, svedčí o našej vytrvalosti a motivácii nezabaliť to.
Dá se srovnat tehdejší a dnešní pohled na instrumentální metal? Bylo to v začátcích těžší, potýkali jste s nějakými předsudky, případně s hlasy typu „tohle dlouho nevydrží, k metalu patří vokály“ apod.? Nebo se i dnes občas někdo diví, že nemáte zpěváka?
No, my keď sme kapelu zakladali, tak sme v československom undergrounde boli jedni z mála. Jednoducho povedané, nebolo toľko inštrumentálnych kapiel a väčšina československých kapiel v tej dobe sa venovala hraniu takzvaných „trendy“ štýlov ako thrash metal, death alebo doom metal. My sme od začiatku vedeli, že sa chceme odlišovať od tejto šablóny a raziť si vlastnú cestu. Byť jednoducho originálni – to bola jedna z priorít.
V dnešnej dobe je samozrejme množstvo inštrumentálnych kapiel, len tento hudobný štýl všetci nazývajú post-rock alebo post-metal. Určite čitatelia budú vedieť, ktoré kapely mám na mysli. Samozrejme, že sme sa od začiatku potýkali s názormi, čo to hráme, aký je to hudobný štýl a kde je spev alebo spevák, ale nám to bolo v zásade jedno. Stále mám jeden názor, už 30 rokov a to, keď zakladáš kapelu, snaž sa, aby mala svoju vlastnú tvár.
Sem-tam sa stane, že sa objaví niekto, kto nás počuje alebo vidí prvýkrát a chýba mu spev, ale je to už veľmi zriedka. Štýl, ktorý robíme, je už našou takzvanou značkou a myslím si, že za tých 30 rokov ľudia dokonale vedia, akú hudbu od ABSTRACT môžu očakávať.
Nové a předešlé album dělí celkem dlouhá doba – jedenáct let. Nastala během toho období nějaká krize, ať už personální, nebo morální, či invenční, kdy to s kapelou vypadalo špatně a hrozil zánik?
Áno, je pravda, že 11 rokov je dosť dlhá doba, no my sme počas tých 11 rokov boli dosť aktívni, aj keď sa to nezdá. Vydávali sme veci, aj keď to nebol práve nový album. Po vydaní albumu „Lightheory“ sme mali niekoľko koncertov doma aj v zahraničí, čiže tam sme si užívali koncertovanie. Popri koncertoch sme stihli v roku 2015 spraviť dva videoklipy a to na skladbu „Fluorescent Tube pt. 1“ a „Silhouettes“. Potom, v roku 2017 prišla ponuka od nášho vydavateľa Pařát Productions vydať prvýkrát na CD naše demo nahrávky „Instrumental Emotions“ a „Aestuum II. (MCMXCVIII)“. Tieto demá boli vydané pod názvom „Rememberance“ a boli doplnené o 3 bonusové skladby z nášho prvého mini CD „Symmetry“. V roku 2019 sme v spolupráci s našim vydavateľstvom Pařát Productions vydali špeciálnu reedíciu albumu „Lightheory“, keďže prvé vydanie sa úplne vypredalo.
Zároveň mi začiatkom roka 2019 napadla myšlienka spraviť o nás dokumentárny film, ktorý by dokumentoval naše 25 ročné pôsobenie na scéne. To som ale ešte netušil, že prichádza najväčší vírus za posledné desaťročia, ktorý totálne rozhodí svet. Ako kapela sme sa nemohli veľmi stretávať, ale svojho sna natočiť dokumentárny film sme sa nevzdali a koncom novembra 2021 bol tento dokumentárny film s názvom Instrumentary odpremiérovaný v kinosále Pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Boli sme prvou kapelou, ktorej sa niečo také podarilo.
Určite sa nám však nevyhli nejaké tie odchody z kapely, napríklad v roku 2023 nás po 8 rokoch opustil náš sólový gitarista Matej, ale našťastie sme dosť rýchlo našli nového sólového gitaristu, aby sme mohli pokračovať ďalej. Krízy určite nejaké boli, ale dokázali sme ich zvládnuť, nikdy nič nie je úplne ružové.
Pojďme k novému albu „Monogram“. Potkávají se na něm dvě zdánlivě neladící záležitosti: instrumentální hudba a koncepční příběh, což při absenci textů vyznívá „podezřele“. Skládali jste napřed hudbu a pak vás napadlo „obalit“ ji ještě dějem, nebo byl napřed scénář a poté se hudba roubovala na něj?
Presne ako si spomenul v otázke – najprv sme vytvorili hudbu. Za tých 11 rokov sme mali dosť času sa s muzikou vyhrať a vyšperkovať ju. Postupne, ako prichádzali nové a nové skladby a zároveň aj názvy skladieb mi začala napadať myšlienka urobiť ku skladbám príbeh. Keď som si skladby zoradil, tak ako mali ísť na albume, tak sa mi doslova pred očami zobrazil ako keby taký soundtrack k filmu. Počúval som teda jednotlivé skladby, presnejšie ešte demo verzie a začal som písať ku skladbám príbeh. Úplne jednoducho mi to do seba zapadlo.
Děj příběhu není snadno uchopitelný, je to filmovým pohledem něco mezi fantasy a thrillerem, prolínají se v něm časové roviny, realita s fikcí, je v něm tajemství i finální prozření, aspoň tak nějak to chápu. Co by si z četby měli odnést čtenáři (posluchači)?
Veľmi presne si definoval celý ten príbeh, čo ma teší, pretože si si ho potom aj celý prečítal. (úsměv) Už na začiatku samotného písania som chcel vytvoriť tajomný a zároveň zaujímavý príbeh. Taký, ktorý by korešpondoval s tajomne a zaujímavo znejúcou hudbou. Ja som chcel len poslucháčovi ukázať to, že život je niekedy veľmi zamotaný a môže ti priniesť v priebehu dní alebo aj rokov kopec rôznych životných zmien, ktoré môžu zmeniť pohľad na svet okolo, čo sa z časti stalo aj mne. Poslucháč sa však striktne nemusí držať nášho príbehu, popri našej hudbe si môže kľudne vytvoriť svoj vlastný príbeh. Všetko sa môže odvíjať od jeho vlastnej fantázie.
Jak těžké je udržet pětačtyřicet minut posluchačovu pozornost? Je tím receptem proměnlivost materiálu, žánrová nespoutanost, časté změny nálad? Řešíte při skládání žánrovou ukotvenost – aby to pořád byl hlavně metal?
No, poviem ti to tak – vždy sa snažíme, aby každý náš album bol počas celej svojej dĺžky pestrý a poslucháč mal stále čo počúvať a nenudil sa pri tom. Tiež to mám aj ja sám tak nejako, že keď sa album prestane po nejakej tretej, štvrtej skladbe vyvíjať, točí sa len to isté dokola, tak to vypínam, pretože mi ten daný album nemá viac čo dať. My hráme štýl, ktorý sme si nazvali instrumental metal, ako sám vieš. Čiže samotný metal tam má prioritné zastúpenie, no ale nevyhýbame sa ani iným hudobným štýlom. Sme predsa ABSTRACT, nemusíme tvoriť len žánrovo ohraničenú hudbu.
Jako první singl jste vypustili skladbu „A room with a view“, rovnou s AI klipem. Dnešní standard, často kritizovaný, ale i za AI klipy je nějaká lidská tvůrčí práce, alespoň ta týkající se obsluhy „chytré horákyně“, jak AI přezdíváme v zaměstnání. Kdo se o klip postaral a je ona „herečka“ dílem fantazie, nebo má nějaký reálný předobraz?
Áno, „A room with a view“ je náš prvý singel, ktorý sme dali von a spravili sme k nemu AI videoklip. Ešte pred nahrávaním albumu sme vedeli, že určite budeme chcieť spraviť nejaký videoklip, a tak som oslovil nášho dobrého kamaráta Milana Mojžiša. Spolupracovali sme s ním už predtým na klipe k „Fluorescent Tube pt. 1“ a tak sme ho oslovili opäť, aby nám znovu spravil nejaký klip. Bol to jeho návrh spraviť AI klip, pričom aj postava herečky – Valérie – je výsledkom AI. Je to teraz také trendy (aj keď to veľa ľudí nemá rado) a on osobne si to chcel aj vyskúšať. Kompletne celý videoklip je jeho dielom a ak si dobre pamätám, tak na tom klipe pracoval s prestávkami takmer 4 mesiace. My sme mu dali len vypočuť skladbu a povedali sme mu, akú máme približnú predstavu a on nám vytvoril to, čo môžete vidieť. Podľa mňa opäť odviedol kus skvelej roboty.
Atmosféru tvoříte nejen klasickými metalovými prostředky, ale poměrně velký prostor dáváte klávesám, což samozřejmě není v metalu žádné novum. Některé klávesové party jsou typické pro tento nástroj, některé zní symfonicky a nechybí ani noise prvky. Klávesy nahrál host, samply jsou dílem člena sestavy – jak tyhle nechci říci přímo doplňky, ale tak nějak se asi označit dají, do muziky vsouváte? Už při skládání, nebo až jako když jsou songy připravené?
Tieto klávesové alebo samplové pasáže dávame z väčšej časti do nahrávky už pri jej skladaní. Samozrejme, keď sme už v nahrávacom štúdiu a príde napríklad nápad od nášho producenta niečo upraviť alebo zmeniť, tak je tam ešte priestor na to, aby sme s týmito vecami mohli niečo spraviť. Bolo to tak napríklad aj v prípade klávesových partov, keď nám producent Jozef „Caco“ Matejka navrhol, aby sme klávesové party dali nahrať priamo v štúdiu a odporučil nám na to skvelého klaviristu Metoda Rakára, ktorý krásne vyšperkoval klavírne party, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Je to borec! Každopádne, ako som povedal, väčšina týchto vecí vzniká už pri predprodukcii.
Nahrávali jste částečně v domácím studiu a ve studiu komerčním. Chápu, že bicí je lepší nahrát ve studiu, pokud je nechcete programovat nebo „lepit“ v počítači, ale proč jste rytmickou kytaru nahrávali ve studiu a sólovou doma?
No, vec sa má tak, že ja som svoju doprovodnú gitaru mal tiež nahratú v domácom štúdiu, ale zvuk mojej gitary nebol pre producenta Caca dostatočne kvalitný, ako si to on predstavoval. Tak ma požiadal, aby som všetky doprovodné partie prišiel nahrať priamo k nemu do štúdia. Keďže štúdio RcR sa nachádza v Liptovskom Mikuláši, čo je len hodina cesty autom z Banskej Bystrice, tak nebol problém ísť priamo tam a kompletne to prehrať.
„Monogram“ vyšel na CD u Pařát Productions. Byl Herdronův label první volbou, danou tím, že spolupráce je dlouhodobá, u Pařátu už vám vyšlo několik CD, nebo jste se nejdřív poohlédli jinde, myslím v jiném zahraničí, než je Česko, a když to neklaplo, domluvili jste se s Petrem? A v čem je speciální limitovaný box set?
Pařát Productions bol našou prvou voľbou z niekoľkých dôvodov. Prvým bola predchádzajúca spolupráca pri vydaní našich predošlých CD, s ktorou sme boli vždy spokojní a druhým dôvodom bola Petrova profesionalita a zápal pre vec, keď sa do niečoho pustí. Vôbec sme neriešili iné vydavateľstvo, ani nás to pravdupovediac nenapadlo. Keď som Petra oslovil, či by do vydania nášho nového albumu išiel, nemal s tým žiadny problém a hneď sme to aj začali riešiť a dohadovať detaily našej spolupráce, ktorej výsledkom je nový album „Monogram“. Box je špeciálny v tom, že je v limitovanom počte 66 kusov a obsahuje zberateľské drobnosti – vlajku 50x50 cm, trsátko, odznak a magnetku.
Digipack je vkusný, grafika je srovnaná, vše má řád. Nakolik je pro vás důležité, aby i obal dobře vypadal? Můžete představit autora titulního obrázku – kdo je Ján Handzuš a proč jste vybrali právě tohoto umělce? Pracoval na základě zadání, nebo jste mu nechali volné pole působnosti?
Obal a celkové grafické spracovanie našich vecí je pre nás veľmi dôležité. Už od nášho prvého albumu „Fragmenthea“ sme spolupracovali s profi grafikmi. Ako sa povie, jednoducho, obal predáva, nemôže to teda byť odfláknutá vec. Keď sme sa obzerali po grafikovi, ktorý by pripravil obal pre náš nový album „Monogram“, tak pre mňa osobne bola voľba jasná – osloviť Jána Handzuša alias Hansa Trasida a jeho Dis-Art Design. Má skvelé portfólio prác, spolupracuje s veľkým množstvom zahraničných kapiel a jeho práce sa nám veľmi páčili. Stretli sme sa osobne a ja som ho poprosil, či by bol ochotný vytvoriť nám nejaký zaujímavý obal. Celú grafiku aj s obalom vytvoril on, my sme mu dali upraviť len nejaké drobnosti. Celé dielo sa mu veľmi vydarilo, ako vravíš aj ty, a ja ho môžem vrelo odporučiť aj iným kapelám.
Loňský rok byl na slovenské scéně plodný, řada kapel, které fungují celkem dlouho, vydala nová kvalitní alba – vy, WAYD, RAMCHAT. Asi je to náhoda, ale otázka se nabízí – jak silná je v současné době slovenská metalová scéna? Vypadá to, jako by ji táhly kapely s dlouhou historií, i RADIATION, které jsem uváděl v žebříčku nej alb, hrají roky. Co mladá krev, zapojuje se? V Česku se kapel složených z teenagerů v poslední době objevilo opravdu hodně a jsou vidět i slyšet…
Myslím si a aj môžem povedať, že slovenská scéna je dosť silná. Je tu veľmi veľa skvelých kapiel, veď už len ty si spomenul tri skvelé kapely. Za tých 30 rokov, počas ktorých sa pohybujem na scéne, sa poznám s veľkou časťou slovenských kapiel, v mnohých kapelách mám aj kamarátov. Jediné, čo by mohlo byť trošku lepšie je, aby sa slovenské kapely viac presadzovali v zahraničí. Jednoducho, aby ich bolo viac vidieť a počuť. Keď sa napríklad pozriem na poľskú alebo maďarskú scénu, tak naozaj máme ešte čo robiť. Čo sa týka mladých kapiel, viem, že niektoré na Slovensku vznikli, ale v tomto až taký prehľad nemám, ak mám byť úprimný. Dúfam však, že nové mladé kapely nám ešte svoju silu ukážu.
Jak to máte s koncerty – kolik jich zhruba odehrajete za rok a kde? Zachytil jsem, že jste odehráli výroční vystoupení – jak se povedlo? A jak to vypadá s koncerty v Banské Bystrici? Funguje u vás nějaká scéna – kapely, kluby?
S koncertami to máme každý rok rôzne – niekedy ich odohráme viac a niekedy menej. Každopádne, čím sme teraz starší, tak to s tými koncertami nejako nesilíme. Minulý rok sme napríklad odohrali len 6 koncertov, okrem Slovenska sme dva odohrali aj v Poľsku.
Náš výročný koncert na domácej pôde dopadol výborne, ľudia sa perfektne bavili. Mal názov Hluk pod Urpínom a spolu s nami na ňom vystúpilo ďalších 5 banskobystrických kapiel – HASIACI PRÍSTROJ, GÁGOR, UNDER MY ISSUE, ADALBERT, HECATE. Na tejto akcii sme krstili aj náš nový album „Monogram“, čo tiež dopadlo skvele. Okrem spomínaných kapiel v Bystrici ešte fungujú black metaloví SOLIPSISM, mladí borci z BRAINLESS hrajúci black/trash metal alebo technický death metalisti REALM OF CHAOS.
Čo sa týka klubov, tak v Banskej Bystrici už zostal iba maličký klub Bosorka a alternatívny klub Záhrada. Ale nejaký metalový klub, kde by sa dalo hrať, tu už nie je. Za starších čias tu bolo niekoľko klubov, ako napríklad legendárny Tartaros, Klub 77, Tirish (predtým Irish pub). Práve počas písania tohto rozhovoru som sa dozvedel, že zanikol ďalší hudobný klub, ktorý tu fungoval pár rokov a to Music Factory. Väčšinou v Banskej Bystrici zostali väčšie sály kapacitne pre viac ako 500 osôb, napríklad Urban Spot, kde sme mali náš výročný koncert.
Nové album není venku dlouho, ale asi už můžete lehce bilancovat – jaké jsou ohlasy, jaký je zájem o nosiče, splnilo vydání vaše očekávání?
Vyzerá to tak, že ohlasy na nový album sú zatiaľ dobré. Z recenzií, ktoré doteraz vyšli, sme dostali 8 z 10 bodov, čiže my sme spokojní a sme veľmi radi, ak sa nový album ľuďom páči. Čo sa týka predajnosti albumu, tak viem od Herdrona, že približne mesiac po vydaní bolo predaných cez 200 kusov. Presné čísla by si sa však musel opýtať jeho. Dúfam, že celý náklad, ktorý bol robený na 500 kusov, sa za niekoľko mesiacov vypredá.
A samozřejmě se nabízí i otázka na letošní rok – máte v plánu něco jako turné, případně hraní na festivalech, nebo jakým dalším způsobem budete propagovat „Monogram“? Teď mě ještě napadá – proč se album jmenuje právě takhle?
Úprimne ti poviem, že zatiaľ nemáme naplánované žiadne koncerty. Hlavným dôvodom je aj to, že mne osobne sa minulý rok v septembri udiala veľká životná zmena – narodila sa mi moja prvá dcéra a tým pádom si ju chcem užiť, pretože keď toto premeškám, už sa to nikdy nevráti. Taktiež ďalší člen kapely čaká v lete prírastok do rodiny. Neznamená to však, že tento rok neodohráme žiadny koncert. Ak príde dobrá ponuka, určite ju využijeme. Možno niečo na jeseň. Čo však môžem prezradiť je, že sa chystáme spraviť ďalší videoklip, ale na ktorú skladbu – to ešte neprezradím.
Nad názvom albumu som si naozaj veľmi dlho lámal hlavu. Keď som však videl prvé náčrty obalu k novému albumu, tak ma jednoznačne napadol názov „Monogram“. Viem, že to nemá žiadnu súvislosť s príbehom, ktorý sa spája so skladbami, ale perfektne mi sedel k celému tomuto dielu.
