Už v roku 2001 sa táto poľská formácia predstavila demom (self-titled), ktoré do značnej miery predurčilo ich ďalšie smerovanie na poli extrémneho metalu a vyznačovalo sa prvkami pomerne ortodoxne určujúcimi ich osobitný štýl, ktorých stopy sa do ich posledného albumu výrazne nezmenili. Čo je však na tomto fakte najpozitívnejšie je to, že práve vďaka nim si zasluhujú pozornosť. K spomínaným najvýraznejším znakom patrí agresívnosť a nekompromisnosť, ktorá však dostáva priestor na svoju prezentáciu vo veľmi čistej a bezchybnej produkcii. Album Lost And Forgotten je už druhým plným albumom skupiny.
V priebehu evolúcie tejto skupiny došlo, napriek spomínanej konzervácii určitých prvkov výrazne charakterizujúcich svojrázny štýl, k určitej zmene koncepcie. Kým demo malo bližšie k pohanským témam s textami v rodnej poľštine, je nový album tématicky posunutý viac smerom k mystickým a temným sféram v súhre s latentnými protikresťanskými náladami. Z lingvistického hľadiska sa členovia rozhodli venovať väčšej časti základne fanúšikov zrozumiteľnému jazyku, a to angličtine. Celková atmosféra, ktorá poslucháča obklopí pri počúvaní albumu Lost And Forgotten je čiastočne v súlade s lyrickou časťou. Na druhú stranu nepôsobí výrazne temne ani mrazivo, na rozdiel od určitého tajomného prvku zakotveného v textoch pôsobí hudobná časť priamočiarejšie. Proti tejto skutočnosti zľahka pôsobí použitie efektov ako je napríklad dážď, efekt ktorého však nemá globálny vplyv na atmosféru diela.
Hudobná stránka je na veľmi vysokej úrovni. Ako bolo spomenuté v úvode už v deme chlapci z Tenebrosus potvrdili, že ich hudba pochádza od schopných tvorov, a priestor k pozitívnemu ohodnoteniu ich počinu poskytla aj na demo neobvykle dobrá produkcia. V Lost And Forgotten je od prvej sekundy po obligátnom zvriesknutí zrejmé v akom duchu sa bude dielko niesť. Čo sa týka použitej inštrumentácie, tvorí skutočne iba tú základnú zostavu s gitarou, basou a bicími. Produkcia je vskutku veľmi čistá, s výrazne odseparovanými jednotlivými nástrojmi, ktoré sú v mixe vyvážené a tvoria kompaktnú a agresívne pôsobiacu štruktúru a to aj pri absencii určitej surovosti produkcie. V porovnaní s demom je jedine basa trochu menej výrazná. Bicie však majú výraznejší a plnejší zvuk a rýchlejšie časti pôsobia po zvukovej stránke veľmi dobre. Je len zrejmé, že dobrá produkcia je istým mrhaním v prípade nezvládnutia techniky, čo však v prípade Háda za bicími (a ani ostatných členov) rozhodne neplatí. Využíva mnoho prechodov a ani rýchlejšie časti mu nepôsobia problém. Ďalším zo znakov, ktoré som spomínal v úvode je zvláštny druh melodiky, ktorou sa hudba týchto borcov vyznačuje. V niektorých prípadoch pôsobí skôr latentne a v žiadnom prípade nepôsobí ako zjemňujúci faktor a dáva hudbe odtieň brilantne prevedeného smrtiaceho útoku s vysokou účinnosťou. Vokály výborne dopĺňajú celkový obraz a pozostávajú z veľmi slušného blackového vokálu kombinovaného s relatívne nízkym guturálnym, efektívnosť tohto spojenia je výborne počuteľná hlavne v prvom songu. Jediným negatívnym bodom sa javí až príliš umelo natiahnutá pasáž posledného songu so zvukom spomínaného dažďa. Tento "neduh“ sa objavil už v deme, kde však bolo iba ticho.
- The Hanging Void
- Sphere of Darkness
- Thy Weakness, My Strength
- Lost and Forgotten
- Voice of Ahriman
- Torment
- Picture of Corrupted Spectres
