Zdravím na opačný konec bývalé společné republiky, do Košic. Můžete na začátek představit vaši kapelu – jak dlouho hrajete, proč hrajete to, co hrajete a proč název NERVA?
R: Čau, tu Rado, popravde sme s NERVOU začali skúšať už niekoľko rokov vzad po rozpade našich predchádzajúcich kapiel, no v počiatočnych rokoch sme si vyskúšali tri rôzne skúšobne a troch rôznych bubeníkov. Tým pádom môžeme začiatok datovať na rok 2018, kedy sme sa konečne ustálili a mohli začať pracovať na podobe, do akej sme sa dostali. Všetci vychádzame z podobného hudobného podzemia, niekto z nás mal síce vždy bližšie ku klasickému punku a niekto viac k metalu/hardcore, no všetci chceme hrať v punkovej kapele a v tom máme základ. A práve tie inklinácie k rôznym odbočkám to môžu robiť trochu zaujímavejším ako „len punkovou kapelou“.
Čo sa týka názvu, prišiel s ním Jozef K., spoluhráč z mojich ďalšich kapiel. Slovo „nerva“ je typické pre niektoré východoslovenské nárečia a jeho význam je celkom jasný – „mať nervy”, zlosť, hnev…
Hrajete v klasické sestavě kytara, baskytara, bicí a zpěv, tzn. čtyři členové. Zachytil jsem informaci, že jste před založením NERVY už někde hráli – kde a jak dlouho? A proč předchozí kapely skončily?
P: Ahoj, zdraví ťa Pali. Čo sa mojich začiatkov týka, pôsobil som v kapele THE PELIKANOS. Bol som pri úplných začiatkoch tejto kapely a zároveň som skončil ako jediný zo zakladajúcich členov. Môžem povedať, že jednou z hlavných príčin zániku boli aj časté personálne zmeny a z pôvodnej idey kapely ostal len názov a ja. :D V poslednej etape v THE PELIKANOS pôsobil aj NERVU zakladajúci prvý bubeník Tony a gitarista Rony, s ktorým fungujeme doteraz.
R: Od 15tich som vystriedal tri kapely rozličných žánrov – jednu veľmi mladícku deathmetalovú, druhú som nezakladal, len sa v nej na rok mihol a funguje doteraz (ST. BLACK), za spomenutie stojí post-hardcore KARGE MERI. Skončili sme kvôli prelokalizovaniu nosného člena do Brna, dištančne to nešlo, to bolo asi dva roky od momentu, kedy sme vydali matroš a začali hrať naživo. Momentálne popri NERVE figurujem aj v doom/sludge FAT a blackened crust/metal DRUGS. Náš bubeník Michal hral v prehistorických dobách v prešovských NEZHODA a nejakú dobu v kapele DEORMÁCIA. Ronald bol súčasťou už spomínaných THE PELIKANOS.
Jak početná je v současné době punk/hardcore scéna v Košicích? Kapely, kluby, fanoušci, labely, studia? Kolik lidí přijde na koncert kapel vašeho ražení?
P: V poslednom čase mám pocit, že tých kapiel u nás povznikalo ako húb po daždi. Veľa z nich vnímam skôr ako rôzne projekty ľudí pôsobiacich v iných kapelách. Miestami sa v tom strácam, no samozrejme hodnotím to kladne. Vzniká tu zaujímavá pestrosť. Musím ale podotknúť, že kapely v hraní pritvrdzujú a štýlovo by som ich označoval až za metal/punk.
Čo sa týka návštevnosti koncertov, mohlo by to byť lepšie, no záleží od druhu akcie samozrejme. No myslím, že sa to pohybuje tak max. do 100ky.
R: Hej, metalické veci zažívajú veľký boom, to je prítomné aj u vás v ČR, no takisto nová krv experimentuje s kadečím doteraz až tak nevídaným – indie, eggpunk, rap, noise atď. Hudobne je to kadečo, no stále sa to točí okolo miestnych DIY / punk / skate / ŠkolaUmeleckéhoPriemyslu / whatever nadšencov. A tých kapiel/projektov vzniká posledné roky celkom slušné množstvo. Klub punkového razenia je tu len jeden a to Collosseum. Čo sa týka labelov, nejaké veľké major operácie tu nenájdeš, no kolektívy ako Mimikry alebo la:bell občas zrealizujú nejaký DIY MC release, treba podporiť. Profi štúdiá tu asi sú, no kapely to moc nevyužívajú, dnes má čoveka so zvukovku a softvérom v partii takmer každý, rieši sa to skôr po skúšobniach a domácnostiach.
Na kontě zatím máte debutovou nahrávku, která vyšla na kazetě a na lathe cut 10“ vinylu. Jak na Slovensku frčí kazety? V Česku je z nich módní záležitost, roztrhl se s nimi pytel, vznikly labely, které vydávají jen kazety. Podobný dotaz na gramodesky…
P: Nemám prehľad, čo sa týka kaziet, no LP vo všeobecnosti idú. Veľa ľudí vnímam, že si ich kupujú nie len kvôli hudbe, ale aj ako zberateľskú vec. Samozrejme v rámci žánru, ktorý preferujú. Myslím si, že to isté bude aj čo sa kaziet týka. Neverím, že si ľudia chcú naspäť na opasky vešať walkmany a týmto spôsobom počúvať svoje obľúbené kapely. :D :D
My sme to vydali aj z nostalgie k tomu produktu (že ci pááána NERVA na kazete, toto chceš), no a postupne sa míňajú. :)
Nehrajete klasický HC/punk, sem tam se objevují i jiné prvky, dejme tomu post-punkové, alternativně rockové. Záleží vám na tom, aby byla muzika pestrá, aby to nebylo jen o pověstných třech punkových akordech a umca umca rytmice? Jak vlastně vaše songy vznikají – máte jednoho hlavního skladatele, nebo jedete model zkušebna a společná tvorba?
P: Určite nám všetkým záleží na pestrosti toho, čo hráme a tvoríme. Každý z nás má nejakým spôsobom blízko k punku ako takému, no zároveň z rôznych uhlov pohľadu. To vnímam pri našej tvorbe ako niečo zaujímavé. Za mňa môžem povedať, že lyrická časť skladieb je vytvorená mojim péérom. :D Väčšina textov vzniká pred samotnou skladbou, no sú aj chvíle, kedy si počkám na kostru skladby a napíšem ju rovno do hudby. Hudobná zložka vzniká stále inak, najčastejšie sú to Ronyho gitarové nápady skompletizované v skúšobni, niekedy skladba vznikne takmer celá u niekoho doma a v skúšobni sa už len docvičí/došperkuje.
Kde jste „Obetiam predurčenia“ nahrávali a jak dlouho? Šli jste do studia s tím, že se nahrávka kromě internetu objeví i na vinylu a měla by proto dobře znít?
R: Nahrávku nám zrealizoval môj brat pôsobiaci pod názvom KOZMA Studio. Boli sme v podstate jeho pokusnými králikmi v jeho začiatkoch. Celý proces spočíval v niekoľkých sessions rozdelených do niekoľkých týždňov – bicie a spevy sme nahrali u nás v skúšobni, nástroje u brata doma. Následne sme sa niekoľko týždňov babrali so zvukom, chceli sme, aby to bolo v rámci možností čo najlepšie, no konkrétne plány alebo očakávania sme nemali vopred stanovené. Určite sme vedeli, že nepôjdeme do štandardného lisu vinylu, takže toto hlavná motivácia k čo najlepšiemu zvuku nebola.
Texty máte ve slovenštině. O čem zpíváte? Kdo je autorem textů?
P: No ako som už spomínal, za textovou časťou skladieb stojím ja. Píšem o veciach, ktoré sa ma nejakým spôsobom dotýkajú, serú ma, no zároveň sa snažím textami povedať to, čo pri bežnej komunikácií nie vždy padne na úrodnú pôdu. Sú to vecí, za ktorými si názorovo stojím. Pri tvorbe songov, samozrejme, text prehodnocujeme všetci členovia.
Na obalu desky máte zajímavý obrázek, který lze asi chápat různě, vzbuzuje otázky, což je vždycky dobře, když obal nutí k přemýšlení. Kreslil autor obrázek podle textů, nebo vašeho zadání, nebo jste vybírali z hotových prací?
P: Vizuálne zobrazenie je podľa našej predlohy. Rád by som podotkol, že vo vyobrazení rímskeho cisára Nervu netreba hľadať žiadny hlboký význam, hlavným významom názvu NERVA je zlosť a teda v kontexte obalu náš názov vytvoril určitý dvojzmysel. Čo sa týka ostatných vyobrazených vecí, poukazujú na myšlienky jednotlivých skladieb, ako je varovný prst, či ľahkovážne správanie sa k všetkému živému okolo nás.
Snažili jste se oslovit nějaké firmy, aby vám album vydaly, nebo jste první dílo chtěli vydat sami s tím, že příště se uvidí? Ono není snadné pro začínající kapelu upoutat pozornost vydavatele, když za ní není historie a navíc je blbá doba a nekoncertuje se, takže není ani možnost udělat si trochu jméno…
R: V podstate si to zodpovedal za nás, tu nie je čo dodať. Labely sme neoslovovali presne z dôvodov, o ktorých píšeš. Pri ďalšom release to už určite vyskúšame, no popravde sa veľmi neteším na tú frustráciu z toho, že ti 90 % oslovených ľudí ani len neodpíše a celkom pravdepodobne ani len nepozrie na tvoju vec.
Kolik koncertů jste stihli od založení? Nevím detailně, jaká omezení panovala nebo panují na Slovensku, u nás je to jako na houpačce, chvíli se hrát mohlo, pak ne, což se několikrát zopakovalo, ale i když koncerty být můžou, řada jich padla kvůli nákaze mezi muzikanty…
R: Na Slovensku je to s krivkou opatrení úplne rovnaké, nonstop zmeny nakázaní, trúfam si však tvrdiť, že to u nás vie byť o dosť prísnejšie ako u vás, častokrát dosť postrádajúce logiku. Ale hej, boli obdobia, kedy to šlo a vtedy sme niečo postíhali. Náš úplne prvý koncert sme zahrali asi týždeň pred prvým prípadom covidu na SVK, to si vieš predstaviť tú „radosť“ z toho, že nám všetko zatrhli hneď po tom, ako sme sa naštartovali. Počas 2020 to bolo päť koncertov, v 2021 ďalších päť - bieda, no aspoň niečo.
S čím jdete do dalších měsíců či let? Kam byste chtěli NERVU posunout? Lákalo by vás např. zahraniční turné – je ve vašich silách nějaké takové dobrodružství absolvovat?
P: Určite tak ako sen každej kapely, tak aj náš je hrať čo najviac koncertov a posúvať svoj odkaz medzi ľudí. Myslím, že to je presne to, čo si prajeme do najbližších mesiacov, no samozrejme aj tvoriť nové veci a v neposlednom rade sa baviť.
V mene celej kapely veľká vďaka FOBIA zine za poskytnutý priestor a za záujem, v dnešnej dobe je to takmer to posledné, čo kapelám ostáva. Drž sa!
