Musím priznať, že španielska scéna extrémneho metalu si v poslednom čase začala získavať moju pozornosť a to zásluhou množstva veľmi zaujímavých kapiel z rozličných sfér (nemálo skupín z tejto krajiny oslavuje dávne časy keltiberskej kultúry na jej území). Zo samotnej Barcelony pochádza aj ďalšia vskutku vynikajúca kapela s menom Foscor. Skupina Argar však nepatrí do spomínanej oblasti pohanských kapiel (no nenájdeme tu ani vzývanie Satana), celý koncept je skôr mizantropicky ladený, plný nenávisti voči ľudstvu samotnému a do značnej miery presiaknutý nádychom depresívnosti.Ako je zrejmé už z názvu samotného, je slovom, ktoré najlepšie hudbu tejto skupiny vyjadruje práve temnota. Album je od začiatku po koniec presýtený veľmi pochmúrnou, až kryptickou atmosférou, čo je určite v súlade s inklináciou tohto spolku. Zdá sa, že členovia chceli všetky prvky ich hudby (ale aj grafickej úpravy napríklad) práve takejto impresii podriadiť. Časť textov je aj v latinčine, čo podľa mňa opäť umocňuje dojem tajomnej, starobylej temnoty. Texty v ich tajuplnosti a ponurosti v ničom nezaostávajú za hudbou.
Hudobne je Grim March To Black Eternity veľmi zaujímavým dielkom. Čo možno udrie do uší pri prvom počutí je práve produkcia, ktorú by som určite neoznačil za kryštálovo čistú a plnú. Myslím, že aj v produkcii sa odráža spomínaný zlovestný charakter, ktorý by práve spomínaný typ produkcie určite nevystihoval. Hudba je veľmi často doprevádzaná klávesmi, ktoré však nevystupujú do popredia (okrem určitých pasáží ? posledný song je klavírny song s klávesovým doprovodom) a veľmi vhodne je vzhľadom k celkovej atmosfére dopĺňajú. Klávesy sa teda nestali dominantným prvkom, čo určite nie je na škodu pretože aj napriek tomu, že hoci na celkovom pôsobení albumu majú značný podiel, pri zanedbaní ostatných prvkov by celkový efekt nebol natoľko výrazný. Ur Profanum na vokáloch (a aj človek za textami) zvládol svoju úlohu skutočne skvele. Jeho mučivé a zbesilé výkriky akoby vychádzali zo samotných najtemnejších útrob. K slovu sa dostáva aj občasný growling, ktorý výborne zlepšuje variabilitu vokálnej stránky. Najviac pri tejto produkcii utrpela basa. Tá je pochovaná v mixe veľmi hlboko a počuť ju je možné iba zriedkavo. Na druhú stranu gitary pôsobia ostro a pôsobia v celkovej kompozícii veľmi slušne. Bicie majú nanešťastie tiež pomerne slabý zvuk aj keď technicky na tom nie sú najhoršie, Black?et sa snaží striedať rozličné tempá no rýchlejším častiam chýba kvôli nedostatočnej hĺbke razancia. Ako celok sa však tento album na hudobnej úrovni pôsobí tak, ako by človek pri predpokladnom dojme z tejto skupiny očakával.
Toto dielko určite osloví všetkých fanúšikov predovšetkým temnejšej formy black metalu, na ktorých zapôsobí predovšetkým nevídanou atmosférou, avšak bez výraznej redukcie jeho extrémnosti. Zdá sa, že tendencia chlapcov z Barcelony je zrejmá a ich kvalita v tomto smere nepopierateľná.
Čas: 45:03
Tracklist:
- Solitude Of The Dead
- Cold And Eternel
- Furvus Avernus I
- Grim March To Black Eternity
- Furvus Avernus II
- A Grave For Us
- A Revelation In Solitude
- Heralds Of A Dead World
- The End
