Slovenská promotérska chobotnička dosiahla na pomyselný hudobný olymp a ulovila jednu z najväčších legiend nielen metalového sveta. Na letisku neďaleko Žiliny sa v stredu večer konala koncertná udalosť roka, v rámci The Book of Souls World Tour v krásnej prírode severného Slovenska vystúpili božskí IRON MAIDEN.
K areálu, umiestnenému na letisku zopár kilometrov za mestom, sme sa presunuli kyvadlovkou, ktorá premávala z autobusovej stanice každých 15 minút. To bol ale relatívne dlhý interval, vzhľadom na to, koľko ľudí čakalo na prepravu a aj to bol dôvod, prečo autobusy obťažkané pasažiermi až po strechu, pripomínali hromadnú dopravu v Dillí. Kto pricestoval autom, mal možnosť zaparkovať za príplatok 10 eur hneď v blízkosti hlavného vstupu do areálu. Trošku ma zarazil nedostatok výčapných miest mimo areálu (len jeden stánok s pivom), absencia záchodov a nikde neboli ani žiadne kontajnery alebo vrecia na odpadky, takže sa prázdne kelímky a tácky od klobás vďaka silnému vetru roznášali po celom okolí. Ani vnútri to nebolo o moc lepšie, stánkov s pitím a jedlom bolo o čosi viac, no kapacitne aj tak nestíhali a všade sa tvorili obrovské rady. Ja osobne som každý svoj pokus o kúpu piva vzdal a tak som sa musel spoliehať len na trpezlivosť svojich kamarátov.
Do areálu vchádzame už za sprievodu prvej kapely večera. Tými boli THE RAVEN AGE, v ktorej figuruje George Harris, syn svojho slávnejšieho otca s rovnakým priezviskom. To je určite hlavný dôvod, prečo táto neznáma kapela, ktorá na konte nemá ešte ani regulérny album, ide celé turné s takouto legendou. Z ich koncertu ale nič nemám. V prvom rade ma ich moderný metal nijak neoslovuje, a v rade druhom nie je ani nič počuť. Vpredu je to asi lepšie, no vzadu všetok zvuk odnáša vietor a ku mne sa dostávaju len nejaké momenty ich produkcie. Diváckej odozvy sa však mladíkom dostalo, tak si predsa len fanúšikov na Slovensku získali.
Za to ľuďmi v tričkách SABATON sa to všade len hemžilo. Švédi v čele so spevákom Joakimom Brodénom sa v našich končinách tešia stále čoraz väčšej popularite a tak ich zaradenie do line upu určite mnohých potešilo. Priznám sa, že ja som toto nadšenie nezdieľal, SABATON je pre mňa jeden veľký kalkul a ani ich pojatie epického power metalu s vojnovými textami mi nesedí. Našťastie (pre mňa), aj tu bol zvuk stále mizerný a príliš tichý na to, aby mi tento koncert nejak narušil pohodový pokec so známymi. Sem tam som zaregistroval ako sa frontman snažil komunikovať s publikom v slovenskom jazyku, no jeho obmedzená slovná zásoba bola zložená prevažne z vulgarizmov a občas si žiadal "ešte jedno pivo". Ako vrchol trápnosti mi prišiel spevákov pokus o vtip, kedy sa snažil publiku dokázať, že aj on je výborným gitaristom, no snaha zahrať riff "Smoke on the Water" sa premenila v nevydarenú grotesku. Verní fans mu samozrejme zobali z ruky a tak to má byť. Každému vyhovuje niečo iné, u mňa však SABATON nikdy nepochodia...
Predkapely sa teda pobrali do zákulisia a nastal čas na to, aby sme sa zo zadnej časti areálu presunuli do sektoru golden circle. Ten je už značne zaplnený, no svoje niekoľkoročné skúsenosti z predierania sa davom som aj tentokrát využil, za čo som si od kamarátov vyslúžil pochvalu. (úsmev) S úderom deviatej hodiny sa z reprákov rozoznie hitovka "Doctor, Doctor" od anglických UFO, ktorá už dlhé roky neodmysliteľne patrí na úvod každej show IRON MAIDEN a 15tisícový dav sa dostane okamžite do varu. Následne sa pódium ponorí do tmy, čierne plachty, ktorými je zakrytá scéna postupne miznú, obrazovky po stranách sa rozsvietia a začína to, na čo každá prítomná duša už netrpezlivo čaká.
Koncert odštartoval skladbou "If Eternity Should Fail", ktorej úvod odspieval v kapuci zahalený Bruce s hlavou ponorenou v dymovom opare nejakého šamanského lektvaru. Až s rozjazdom tejto nádhernej epickej záležitosti vtrhol na pódium, vyzdobené aztéckymi motívmi a symbolmi odkazujúcimi na ich kultúru, aj zbytok kapely so Steveom Harrisom v čele. Teraz už bolo zvukovo všetko v poriadku, minimálne v sektore pod pódiom. Maidni nás od začiatku nešetria a tak nám bez zbytočných rečí v rade za sebou naservírujú ešte "Speed of Light" a legendárnu vec "Children of the Damned". Je úžasné sledovať koľko majú títo páni vo svojom veku energie. Bruce počas vystúpenia opäť nabehal niekoľko kilometrov, no ani ostatní členovia za ním určite nezaostávali. Je vidno, že si všetci koncertovanie aj po toľkých rokoch neskutočne užívajú a aj to ich robí, oproti niektorým svojím súputníkom ťažiacich zo zašlej slávy, výnimočnou kapelou. Neustále grimasy a vtipkovanie Brucea, Steveove výskoky, Adrianova precíznosť a sústredenosť, Davyho našpúlené pery počas sól, Janickove úsmevy a akrobatické kúsky, a v neposlednom rade za hradbou z bicích schovaný motor kapely Nicko, robia z koncertov IRON MAIDEN nadpozemský zážitok. A to si v setliste našlo miesto až 6 skladieb z aktuálneho albumu, ktorý bol zo začiatku zatracovaný, no ľudia postupne menili názor. Dôkazom bolo ich živé prevedenie, kedy si všetci skeptici uvedomili, že tie skladby v skutočnosti nie sú vôbec nudné. Predlhá "The Red And the Black" nám ponúkla exhibíciu maidenovského gitarového tria a v titulnej "The Book of Souls" sa na pódiu objavil očakávaný maskot Eddie, aby mohol pokračovať v nekonečnom súboji s Janickom. Tentokrát sa ho zastal Bruce, ktorý Eddiemu z hrude vyrval srdce, tak uvidíme, akého nástupcu bude mať Eddie pri ďalšiom turné. Slovenskí fanúšikovia však boli ukrátení o "opičí tanec", ktorý sa vďaka piesni "Death or Glory" stáva postupne akýmsi kultom. Bruce mal totiž pred skladbou drobnejší úraz, vďaka ktorému takmer celú pieseň spieval zo zákulisia, našťastie to nebolo nič vážne a koncert mohol bez prerušenia pokračovať.
Na rozdiel od minulého turné sa do playlistu zase dostala obľúbená "Hallowed be Thy Name", ktorú frontman odspieval so slučkou na krku. Veľmi potešila aj "Powerslave" (počas tej mal Bruce nasadenú masku wrestlingového zápasníka) a samozrejme nechýbali notoricky známe hity "The Trooper" kedy Bruce tak trošku znepríjemňoval Janickovi život britskou vlajkou, pre mnohých vrchol večera "Fear of the Dark", či "Iron Maiden", počas ktorej sa na scéne objavila obria hlava Eddieho, dozerajúca na to, aby IRON MAIDEN opäť každého dostali, ako sa aj spieva v texte. To sa im nepochybne podarilo. V tejto chvíli už každý vedel, že sa blíži finále. Eddieho hlavu vystriedal obrovský diabol a tisíce fanúšikov začali odriekať notoricky známe "Woe to you, oh earth and sea, for the devil sends the beast with wrath..." O záverečné vyvrcholenie sa teda postaral trojblok "The Number of the Beast", "Blood Brothers" a "Wasted Years".
Po dvoch hodinách absolútnej megalomanie je koniec. Nadšenie z koncertnej udalosti roka je cítiť na každom rohu a vzduchom sa šíri nekonečná vlna radosti, pocitu šťastia a pozitívnej energie. IRON MAIDEN zas a znova dokázali, že sú jednou z najväčších a najlepších kapiel sveta a pevne verím, že to tak ešte nejaký ten piatok bude. UP THE IRONS!!!
