Nejbližší koncerty
  • 29. 03. 2024NAURRAKAR Nuclear Misanthropic Black Metal https://www....
  • 03. 04. 2024Gurs - post punk z Baskicka ve šlépějích kapel jako Chain...
  • 04. 04. 2024Conflict (uk), Ginnungagap (cz)
  • 05. 04. 2024Conflict (uk), Eye for an Eye (pl), Lucifer Efekt (cz)
  • 05. 04. 2024Black thrash metalová formace Unpure ze Švédska a black m...
  • 05. 04. 2024Hrají: N.V.Ú. punk ( Východní Čechy ), STREET MACHINE har...
  • 06. 04. 2024Conflict (uk), Eye for an Eye (pl)
  • 08. 04. 2024Pestilence se vrací do Ostravy! Tentokrát je doprovodí Ca...
TELEPATIE VI

SPACE CHASER, LAHAR, MAJSTER KAT, VENDETA, LAID TO WASTE, MURDER INC.

Pohled první: skákající a plavající Lukáš

Pri slovnom spojení Thrash Nightmare zaplesá srdce nejedného fanúšika thrash metalu. Pravdepodobne jediná akcia podobného razenia nielen v Čechách, ale aj na Slovensku, už tretí rok láka na skvelú zostavu kapiel, tentokrát z našich dvoch republík, obohatenú o mladú nemeckú úderku SPACE CHASER. Thrash Nightmare III sa na rozdiel od minulého ročníka koná znova v Divadle pod Čarou, čo je priestor viac než dôstojný. Veľké pódium a slušná plocha pred ním dávajú tušiť, že sa v sobotu večer budú diať veci...

Po naozaj dlhom čakaní, kedy som už odškrtával posledné dni v kalendári, konečne nastal deň D. Musím sa ale priznať, že som do poslednej chvíle nevedel, či sa nakoniec tejto dlho očakávanej párty zúčastním. Od štvrtka som mal teplotu a nebol som na tom fyzicky vôbec dobre. Na záchode som trávil dve tretiny dňa a pomaly som sa zmieril s tým, že aj tretí ročník bude bez mojej účasti. No nakoniec som sa tomu všetkému vzoprel a pod heslom „Thrash 'till death!“ som v sobotu po obede nasadol na autobus a vydal sa smerom na juh Čiech. Je krásny slnečný deň a po vystúpení v Písku sa vychádzkovým tempom presúvam do vyhlásenej Restaurace U Reinerů, kde stretávam Peťana a spol. Vzhľadom k mojím tráviacim ťažkostiam si žiaľ nemôžem dopriať nič z ponúkaných špecialít a tak len závidím ostatným hosťom a hrám sa na králika pri konzumovaní šalátu (smiech). Po chvíli sa teda už presúvame do „Podčáry“, usadáme za stôl a pri rôznych nápojoch len čakáme, kým sa to thrashové peklo spustí. Medzitým sa pomaly ale isto schádza čoraz viac známych aj neznámych tvári, všade okolo panuje skvelá nálada, pódium je pripravené a konečne sa môže začať hrať.

Ako prví na to vlietli martinskí maniaci VENDETA. Túto bandu som už mal možnosť vidieť pred nejakým časom v Modrej Vopici a vtedy mi spadla sánka. To isté sa udialo aj v sobotu. Nárez, ktorý sa ozýval z reprákov, musel prítomných úplne odzbrojiť. Vsadím sa, že nezasvätení hľadali na pódiu Milleho Petrozzu (úsmev). Áno, VENDETA znie ako nemecká legenda KREATOR, ale pritom nepôsobí ako nejaký lacný coverband. Všetko je precízne vymyslené, skladby su pestré a majú vlastný ksicht a nepostrádajú chytľavé melódie v gitarových vyhrávkach a skvelo zahratých sólach. Chalani by si možno zaslúžli aj nejaký lepší hrací čas, ale pri takto kvalitnom line-upe sa to vymýšľa ťažko. Každopádne to bola na úvod skvelá jazda a každý thrasher v Podčáre musel byť spokojný a nabudený na ďalšie pokračovanie.

Ako druhí v poradí sa na značky postavili plzeňskí LAID TO WASTE, kedysi vystupujúci pod názvom KILL! KILL! KILL! Kapela nedávno vydala svoj debutový album „Counterattack“ a v súvislosti s týmto počinom je ich meno v poslednej dobe veľmi skloňované. Niet sa čomu diviť, pretože ich pojatie thrashu koketujúceho so speed metalom nemá v našich dvoch republikách obdobu a ja som sa na živý set náramne tešil. A sklamaný som nebol, ba naopak.  Od začiatku sa na nás valil dokonalý old school s ujačaným vokálom, ktorý nás preniesol v čase minimálne o 25 rokov dozadu. Gitarový tandem stavia na agresívnych a energických riffoch a túto energiu potom celá kapela dokázala preniesť aj do pomaly sa zaplňujúceho klubu, kedy to už v kotli pomaly začínalo ožívať a letecký deň bol zahájený (úsmev). Set LAID TO WASTE utiekol ako voda a ja sa budem tešiť na ďalšie stretnutie s ich muzikou, či už z nahrávky alebo na koncerte.

Tretími pánmi na holenie, resp. na moshovanie, boli MAJSTER KAT. Táto päť členná úderka z Bratislavy už má vybudované určité renomé a tak sme všetci očakávali prvotriedny thrashing. Hneď úvodná skladba „Pod gilotínou“ to dokázala v kotli rozpumpovať na maximum a končatiny lietali, kam sa človek pozrel. Tapyrova „kuletrasná“ basa mi od začiatku spôsobuje zimomriavky a dokonalá súhra gitaristov Losa a Lukáša sa len tak často nevidí. Slymák lieta po pódiu (nachviľku aj v katovej kukle) a jeho grimasy a pódiový prejav je dokonalý, samozrejme Peter bicie nešetrí a jeho hra posúva celú kapelu o stupienok vyššie. Chalani to do nás sypú jedna radosť, hrá sa z obidvoch albumov. Nesmie chýbať kultovka „Smutný odkaz“, pri ktorej sa do refrénu zapája publikum takým štýlom, že mám občas problém počuť to, čo lezie z reprákov (úsmev). Ďalej napríklad „Kto si bez viny“, „Tieň minulosti“,  či „Zvony“, ku ktorej nedávno vyšiel aj veľmi vydarený klip z dielne Valéra z ČAD. Osobne ma potešilo zaradenie singlu „Disko diletante“ do setlistu. Tento text zaručene pobaví každého, ale na druhej strane som sa zas nedočkal živej verzie „Zlo v nás“, tak snáď už nabudúce chlapi! (úsmev). Pre mňa bolo vystúpenie MAJSTER KAT vrcholom večera a som hrdý, že sa u nás nájde takáto kapela, ktorá by s prehľadom mohla konkurovať veľkým menám zo zahraničia. Za to Vám patrí veľká vďaka.

Počas toho ako sme si znovu na krky nasadzovali sťaté hlavy majstrom katom, sa už zvučila domáca legenda LAHAR. Toto komando je mocné úplne všade a zaručene dokáže zničiť všetko a všetkých, ale na domácom Písku to platí dvojnásobne. Hneď s prvým úderom do gitár sa rozpúta absolútne šialený moshpit, do ktorého vstup je len na vlastné riziko. A tak, ako to žije pod pódiom, tak to žije aj na ňom. Kapela v čele s Inym do nás valí tradičný set plný agresívnych a neskutočne našlapaných riffov a aj keď sme to všetci počuli a videli už x krát, nestráca to na sile. Skladby ako „Neviditelná fronta“, „Jít cestou slepou“, „Oheň“, či „Mráz“ musia roztancovať aj mŕtvych! Na pódiu sa to skokanmi len hemží a každého to baví tak, že sa sami medzi sebou „bijeme“, kto tam vylezie skôr (smiech) a v jeden moment na rukách nosíme aj gitaristu Kozla. S LAHAR to vždy ubehne strašne rýchlo, ale tá bolesť z tej divočiny je cítiť ešte pár dní. Zverina jak má byť!

V jeden letný deň sme sa s Peťanom vydali na dnes už pamätný koncert do Hard Rock Baru na Palmovke, ktorého sa vtedy účastnili aj berlínski SPACE CHASER. Je pravda, že to vtedy zvukovo za moc nestálo, ale oboch nás to celkom zaujalo a v Peťanovi skrsla myšlienka, čo tak zavolať ich na Thrash Nightmare. Slovo dalo slovo a tak ich tu máme. SPACE CHASER sú jedna z tých kapiel, ktoré vás ani náhodou nehodlajú šetriť a pekne vám to natrú. A presne podľa toho si to zariadili aj v Písku. Od začiatku im to šlape náramne, v odkaze na OVERKILL alebo raných GAMA BOMB nám servírujú jeden vál za druhým a nikto nezostáva ušetrený. Prejav speváka Sigfrieda je neskutočný, či už po hlasovej, alebo po showmanskej stránke. Jeho vysoký vokál evokuje osemdesiatky a to je presne to, čo máme v thrashi radi. Aj zbytok kapely je na tom rovnako dobre, gitarová práca je dokonalá a bicie sú vražedné. Zaznievajú hity ako „Thrashold“, „Decapitron“, „Space Chaser“ a ako čerešnička na torte cover legendárnej skladby „Aces High“ od IRON MAIDEN, ktorej refrén musí byť počuť aj na druhom brehu Otavy. Keď sa kapela pozbiera a nachviľku zmizne v backstagi, zdá sa, že je koniec. Ale dokázali sme si predsa ešte vykričať jeden prídavok a tým bol „Skate Metal Punks“. SPACE CHASER prišli a ukázali, že sú špičkou medzi mladými thrash metalovými kapelami minimálne v Nemecku. A ak na sebe budú makať aj naďalej, môže sa ľahko stať, že za nejaký čas vystúpia z tieňa undergroundu.

Pomaly sa blížime k záveru a úlohy poslednej kapely sa zhostili MURDER INC. z Berounska. Párkrát som už mal možnosť vidieť ich naživo, no nikdy nedokázali upútať moju pozornosť natoľko, aby som ich dokázal sledovať počas celého setu. Ale v Písku to bolo niečo iné. Určite v tom veľkú rolu zohral dobrý zvuk a to je potom úplne iná liga. Klasický staroškolský thrash metal v ich podaní vyznel konečne presvedčivo a tak som si to s radosťou celé užil, aj keď som sa už nijak výrazne nezapájal do žiadnych divokých tancovačiek. Predsa len to bol večer dlhý a postupne sa na mne už začala podpisovať únava. No to rozhodne neovplyvní fakt, že chlapci boli fakt dobrí a aj napriek tomu, že hrali ako šiesti v poradí, to dokázali poriadne nakopnúť.

Tretí ročník Thrash Nightmare je teda za nami. Bolo to úžasné, dokonalé a hlavne to bol poriadny masaker, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať. Minimálne do ďalšieho ročníka. Veľká vďaka patrí kapelám, všetkým zúčastneným, zvukárovi, ktorý odviedol neskutočne dobrú robotu a všetky kapely bez výnimky zneli absolútne perfektne. No tie najvačšie slová chvály a vďaky mieria na adresu usporiadateľského dua Žakyna a Peťana, ktorí do celej akcie vložili srdce a keď sa to robí s takýmto nasadením aké predviedli títo dvaja páni, tak si každý môže byť istý, že výsledok bude stáť za to. Chlapci ďakujem Vám a už dnes sa teším na štvrtý ročník!


Pohled druhý: vše zpovzdálí sledující Johan

Do třetice všeho dobrého, aneb Písek v rytmu thrash metalu... Hlavní město české thrashmetalové republiky počtvrté přivítalo thrashechtivé duše, aby na třetím ročníku Thrash Nightmare vypuklo klasické jihočeské peklo. Jestli někomu nesedí počty v předchozí větě, tak jako čtvrtou akci, kterou lze považovat za nultý ročník, počítám oslavu deseti let LAHAR na podzim 2012. O rok později byla pod dojmem skvělé oslavy založena pěkná tradice víceméně thrashových akcí, které se stěhovaly mezi Divadlem Pod čarou a klubem Pí, přičemž divadelní prostor mi pro tahle „rodinná“ setkání sedí mnohem více, nabízí komfortní prostředí s dostatkem míst k oddychu, s velkým sálem, vysokým pódiem, takže se člověk nemusí mačkat jako sardinka a všechno dění na pódiu perfektně vidí.

Já na každé thrashové noční můře viděl nějakou mně do té doby neznámou kapelu, nebo ne vyloženě neznámou, ale na živo dosud neviděnou. Tentokrát mě to mělo potkat hned v pěti případech, za což bych chtěl pořadatelům udělit velikananánskou pochvalu – že pozvali kapely, které v našich končinách až tak často nehrají, což platí nejen pro německé SPACE CHASER, ale i pro slovenské MAJSTER KAT a VENDETA a v mém případě i pro našince LAID TO WASTE a MURDER INC.

Do Písku dorážíme před půl sedmou, platíme dvě kila plus dvacku vlez a fasujeme echtovní vstupenku; takové dnes už nebývají zvykem a mně se na ní líbí hlavně styly, které jsou každého loga uvedeny, šestkrát „thrash“. (úsměv) Okamžitě registrujeme spoustu známých tváří, jedna zdravice střídá druhou, a taky koukám, že počet fousatých brad nějak vzrostl (Žakyn třeba...)... (smích)

Akci pro slušný počet zvědavců odpalují Slováci VENDETA v klasickém čtyřčlenném obsazení a s klasickým osmdesátkovým thrash metalem, který má předobraz v Německu, někde mezi KREATOR a DESTRUCTION, takže chvílemi rychle a chvílemi rychleji, (úsměv) ale úplná masírka to nebyla, nechyběly ani pasáže ve středních tempech a mně kapela udržela v pozornosti celý set, který skončil po necelé půlhodině... aby tedy neskončil a kapela přidala ještě dvě skladby. Slušný rozjezd, ale když píši tyhle řádky, nevybavuji si žádný konkrétní song nebo pasáž... což bude tím, že jsem VENDETU při domácím poslechu zatím zanedbával. Zato si vybavím basáky v triku SADUS, který navzdory vizáži slušňáka předpisově prožíval každé hrábnutí do strun.

To LAID TO WASTE mám alespoň lehce naposlouchané, jejich CD „Counterattack“ jsem s chutí několikrát protočil a hitovka „Oldschool Nostalgia“ mi zůstala v uších natrvalo zarytá. Plzeňsko-americká parta to rozjela v pořádném kvapíkovém tempu, rodinné zlato v podobě zmíněného hitu nasadila hned na začátku setu po instrumentálním intru a pak sypala do lidí jeden nadupaný song za druhým. Inspirace opět kdesi hluboko v osmdesátých létech, asi hlavně u SLAYER, ale s vlastním ksichtem, o který se stará hlavně vokál, kterým dnes příliš thrashujících kapel nezpívá. Zdeňkův ostrý křik ještě doplňovalo hrubšími polohami duo kytaristů a výsledkem bylo povedené vystoupení, při kterém se na scénu dostali i skokané z pódia a rozjel se circle pit.

Divočina pokračovala i při setu druhé akvizice z východu, jejíž zpěvák zpestřil začátek vystoupení tím, že se na pódiu objevil v katovské kápi, stylově pasující k názvu kapely. MAJSTER KAT na to jdou zase trochu jinak, mixují thrash a heavy metal, a zpívají slovensky. Jejich loňské album „Memento...“ mě baví, nejvíc klipovka „Kto si bez viny“, která kapelu perfektně charakterizuje, protože v ní nechybí jak ostřejší thrashing, tak heavy melodie, sólo, ani sborové vokály. MAJSTER KAT sice byli nejmelodičtější kapelou večera, ale i tak sklidili vřelou odezvu, pokračovalo skákání z pódia i „kolo kolo mlýnský“...

Polovina večera za námi a peklo před námi. Jak už je u LAHAR na jihu běžné, v roli skokanů, plavců a pódiových tanečníků excelovala hlavně naše redakce, vysoké body za umělecký dojem zasluhují pořadatelé Žakyn a Peťan, kterým zdatně sekundovali Štěpán s Lukášem, ale na prknech, které znamenají podsvětí, nechyběli ani další kamarádi a kamarádky. Čestné uznání pak zaslouží Vejška a hlavně ti, kteří jej chytali... (smích) Jinak LAHAR jako vždycky, přišli, rozsekali všechno na maděru a po třiceti minutách odešli „promočený od hlavy až k patě“, jak říkával Iny v řadách RADIOLOKÁTORU...

Protože jsem lajdák, německé hosty SPACE CHASER jsem trestuhodně při domácí přípravě opomněl, nějak jsem měl, nevím proč, zafixováno, že to bude něco jako MEGADETH, což není zrovna můj nejoblíbenější půllitr piva. Ale ono to bylo úplně jinak, možná až ne tak daleko od předchozích „Kaťáků“, thrash smíchaný s hevíkem, víceméně v hodně rychlém tempu. O šou se staral hlavně zpěvák, který kromě toho, že mu evidentně chutnalo pivo (takže dost často zpíval s kelímkem v ruce... – úsměv), nepostál a neustále na pódiu pobíhal a hecoval fanoušky k nějaké aktivitě, která sice nebyla tak silná jako u předchozí domácí party, ale čekal jsem slabší odezvu. A když pánové z Berlína přidali cover od IRON MAIDEN, opepřený pořádným ječákem, na place to zase vypadlo jako v bitevní vřavě. (úsměv)

Poslední kapelu už jsme vynechali, přece jen to náš milý řidič měl domů daleko, ale únava přepadla celou naši výpravu... Takže resumé na závěr – skvělá akce v pěkném prostředí, s výborným zvukem, spoustou kamarádů, co víc si v sobotu večer přát?


Fotky: Coornelus



Zveřejněno: 04. 11. 2015
Přečteno:
3304 x
Autor: Redakce | Další články autora ...

Fotogalerie


Komentáře

04. 11. 2015 22:00 napsal/a immortal
Jj
Musela to být parádní thrashová veselice (škoda, že jsem musel vynechat). Nejhezčí fotka č. 62 (smích a velkej).