Na mé dotazy spojené s děním kolem této skupiny, pocházející z Rimavské Soboty, odpovídali bubeník Peter, kytarista Oliver a zpěvák Gabriel.
Při vyslovení jména Portikus určitě ne každý bude hned vědět, oč kráčí, takže si myslím, že vůbec neuškodí, pokud si na úvod povíme trochu více o dosavadní historii vaší kapely.
Peter: Portikus vznikol okolo roku 2003 v zostave Roland Stehlo (ex - gitara), Alexander Papanecz (basa), Peter Žíroš (bicie), Gabriel Kertész (spev). V tejto zostave sme v roku 2005 vydali debut „Virtual World“, CD sme nahrávali v bzeneckom štúdiu Shaark. V roku 2007 k nám pribudol Oliver Nagy (gitara), v tomto období kapela hodne koncertovala, absolvovali sme menšie európske turné po boku Neglected Fields, Absurd Conflict, u nás doma po boku Liquid Boggie Roll, toho roku sme dostali aj pozvánku na prestížny festival Metalcamp v slovinskom Tolmine, ktorú sme s radosťou prijali. Ďalšie zásadnejšie zmeny nastali v roku 2010, kapelu opúšťa Roland a v roku 2011 sme na výpomoc so škrekmi zobrali do kapely Roberta Uhrinca a v tejto zostave fungujeme dodnes.
Jak sami uvádíte, Portikus v podstatě vznikl na troskách vaší předchozí skupiny Fajront, která produkovala klasický bigbít. Co bylo tím hlavním impulsem a důvodem pro založení zbrusu nového tělesa, s dosti odlišným hudebním směrováním?
Peter: Hlavným impulzom bol fakt, že sme si už s bývalými spoluhráčmi nerozumeli po ľudskej stránke a najpodstatnejším ten, že sa totálne rozchádzali naše predstavy o ďalšom hudobnom smerovaní kapely a tak bolo jediným logickým riešením založenie novej kapely, z radov kapely Fajront sme sa v nej vyskytli Roland, Alexander a ja.
Alexander: Ako už Peter spomenul, hlavným dvôvodom na vytvorenie novej formácie bol fakt, že hudobné cítenie jednotlivý členov sa diametrálne líšilo a ako inštrumentálne trio sme sa rozhodli ísť svojim smerom. V roku 2003 sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s Gabrielom a keďže hudobná chémia medzi nami štyrmi fungovala úplne perfektne, rozhodli sme sa uviesť na svetlo sveta formáciu Portikus.
Ve vašem novém muzikantském ranku jste se rozkoukali docela rychle a poměrně brzy jste vydali i svoje debutové album „Virtual World“, pocházející z roku 2005, jemuž vlastně navíc ještě předcházelo dvouskladbové promo.
Peter: Áno, natočenie našej prvotiny bolo vyústením nášho dvojročhého snaženia od založenia Portikusu. Rozhodli sme sa natočiť všetky skladby, ktoré sme dovtedy skomponovali, takže platňa obsahuje 11 skladieb o stopáži hodne vyše hodiny, čo by sme si už určite dnes riadne premysleli (úsmev). Ako som spomínal, CD sme sa rozhodli nahrať v bzeneckom studiu Shaark. Vzápätí po dotočení platni sme ju podporili masívnym koncertovaním u nás doma, ale aj v zahraničí.
Jaké byly na prvotinu ohlasy a jak třeba reagovali na CD fandové, kteří vás znali ještě z dob vašeho hraní ve Fajrontu?
Peter: Recenzie a ohlasy na platňu boli vcelku slušné, CD sme predávali svojpomocne, prostredníctvom našej webovej stránky, na koncertoch a na to všetko sa predalo celkom slušné množstvo nosičov. Výborné recenzie sme objavili aj na latinskoamerických webových portáloch, čo nás v tej dobe príjemne prekvapilo.
Na vaši následující studiovou nahrávku však posluchači museli čekat opravdu dlouho. Když nepočítám další dvouskladbové promo z roku 2009, tak pauza mezi debutem a letos vydaným EP trvala sedm let. Jaká je hlavní příčina této dlouhé odmlky a co se v mezidobí v kapele dělo?
Gabriel: Koncom roka 2007 k nám pribudol ďalší gitarista Oliver, takže sa skladby už komponovali na dve gitary, ale v júni 2010 naše rady opustil Roland, čo malo za následok vypustenie dovtedy skomponovaného materiálu. Tieto personálne zmeny sú asi hlavnou príčinou.
Alexander: Po vydaní debutového CD "Virtual World" sme sa viacmenej venovali koncertovaniu nakoľko sa teda dalo popri pracovnom vyťažení a dá sa povedať, že príprava nových skladieb išla trochu bokom. S príchodom Olivera celá kompozícia skladieb nadobudla nové rozmery, ale ako už bolo spomenuté, niektoré skladby sa úplne vypustili, alebo sa prerobili od základov a samozrejme odchod Rolanda to celé skomplikoval.
Pomalu jsme se tedy přesunuli k vašemu aktuálnímu počinu, kterým je EP pojmenované „Reborn“. Pojďme si o něm říci něco bližšího.
Gabriel: Samotný názov sa vo mne sformoval hneď po vydaní nášho debutu „Virtual World“ a všetky nasledujúce texty som prispôsoboval tejto myšlienke. Tak, ako je to pri „Virtuálnom Svete“, kde popisujem vystúpenie z reality, tak aj tu som sa snažil vniesť do každej skladby akúsi líniu znovuzrodenia.
Peter: V prvom rade sme si nahrávanie „Rebornu“ veľmi užívali, v osobe Davida Kalosiho (Morpheus studio) sme našli jedného výnimočného človeka, ktorý svojou priateľskou povahou prispieval k celkovej pohode. Veľkou výhodou bol aj ten fakt, že od štúdia bývame len 30 km, takže sme točili v podstate v domácom prostredí. Celý proces bol taký o znovuobjavovaní, pretože pred tým sme veľa vecí riešili prostredníctvom managera, teraz sme si všetko riešili sami, hľadali štúdio, firmu, ktorá ti CD vylisuje, režiséra, ktorý ti natočí klip atď. Popritom sme získali veľa skvelých priateľov.
Nepřehlédnutelnou zajímavostí právě zmíněného nosiče je pro fanoušky nepochybně účast dvou důležitých hostů, konkrétně švédského zvukového mistra Jense Bogrena, který provedl mastering dvou nejnovějších skladeb a klávesisty Matta Guilloryho , jenž obstaral sólo v titulní věci. Můžete nám přiblížit, jak jste se dostali ke spolupráci s těmito chasníky a zda se třeba i v budoucnu dá mezi zmíněnými stranami očekávat vzájemná součinnost?
Oliver: Matt Guillory, ako aj Jens Bogren, sú v hudobnom svete, dá sa povedať, viac než dosť zaneprázdnené osobnosti. Dohodnúť spoluprácu s menami ich kalibru určite nie je jednoduché, takže radosť mať ich v “tíme” bola o to väčšia. V skratke by sa dalo povedať, že na spoluprácu pristúpili po tom, čo ich oslovila naša tvorba. Boli by sme samozrejme veľmi radi, keby sa aj v budúcnosti nejakým spôsobom podieľali na našej hudbe, kedže skúsenosti boli každopádne veľmi dobré.
Peter: Finančne náročné to rozhodne nebolo a už len tá skúsenosť a prístup zúčastnených by sami o sebe stáli za všetky peniaze.
Gabriel: Mne sa nápad využiť tieto možnosti veľmi zapáčil a radi ich využijeme aj v budúcnosti.
Když jsme teď právě mluvili o využití kláves v „Reborn“, tak mě napadlo, zda to pro vás bylo jenom takové zpestření nebo třeba plánujete do budoucna trvalé zařazení tohoto nástroje do vaší tvorby?
Gabriel: O klávesoch sme uvažovali už dávno, dokonca ešte pred príchodom Olivera do kapely, no nepodarilo sa nám nájsť vhodného kandidáta. Dnes je doba už na inej úrovni a aj vďaka tomu sa nám teraz podarilo zhrabnúť klávesového mága zo zámoria. Zaradenie do tvorby bude ale záležať od kompozície nových skladieb.
Oliver: Aj napriek tomu, že klávesáka v kapele nemáme, sme v poslednej dobe klávesy využívali určite viac, ako zriedkavo. Boli to vačšinou však jednoduchšie linky, programované buď priamo v štúdiu, alebo pripravené predom, samozrejme okrem Mattovho sóla v skladbe “Reborn“. Tento spôsob sa nám zatiaľ celkom osvedčil a myslím, že aj v budúcnosti to budeme prípadne riešiť podobne.
Dá se ve vaší muzice očekávat ještě nějaký další výrazný posun nebo zůstanete zhruba někde v poloze, kterou reprezentují dvě nejaktuálnější skladby? Ptám se i s ohledem na to, že jste k sobě před časem přijali druhého vokalistu Roberta.
Oliver: Ktorým smerom sa presne posunie tvorba kapely v budúcnosti možno predpovedať len tažko, avšak osobne mám pocit, že skladby “Reborn” a “Between the Light” zatiaľ najlepšie definujú náš súčasný štýl. Prípadné zmeny určite v budúcnosti vidím, kedže to má svoj prirodzený vývoj, ale nemyslím si, že by sme sa nejak výraznejšie odchýlili od toho, čo momentálne hráme. Čo sa týka screamov, Robo bol určite vynikajúcim prírastkom a samozrejme plánujeme jeho potenciál využiť v budúcnosti na maximum a to hlavne, keď je reč o vystupovaní naživo. V štúdiovom prostredí sme ho bohužiaľ ešte počuť príležitosť nemali, ale som celkom presvedčený, že spolu s Gabovým hlasom by tam mohol vzniknúť zaujímavý kontrast.
EP obsahuje nejen stopu zvukovou, ale i obrazovou, kterou představuje váš debutový klip k písni „My Faith“ a jestli se nepletu, tak momentálně chystáte i další video.
Gabriel: Myslím si, že dnes skladbu lepšie predáte, ak k nej máte aj obraz. Takže z tohoto titulu by som mal najradšej klip ku každej. „My Faith“ sa nám podaril veľmi dobre, tak dúfam, že aj nasledujúci klip bude sladkým ovocím nášho snaženia.
Peter: Áno, momentálne sú v plnom prúde prípravy k natáčaniu klipu ku skladbe „Reborn“. Réžiu bude mať pod palcom náš kamarát a režisér prvého klipu Martin Hossa.
Rád bych se ještě zastavil u koncertů. Pakliže se podívám do této sekce na vašem webu, tak zjišťuji, že za posledních cca 5 let jste v průměru odehráli tak 1 – 2 akce ročně, navíc většinou ještě na vaší rodné hroudě. Je to pouze chybná statistika, či nezájem ze strany pořadatelů o kapelu vašeho stylového zaměření? Případně vy sami už live vystoupení tolik nevyhledáváte?
Peter: Na túto otázku dávame väčšinou vyhýbavé odpovede, pretože podanie vysvetlenia vyznie veľmi alibisticky, ale dôvodov prečo už nehrávame tak intenzívne, ako pred rokmi, je hneď niekoľko - v kapele sme všetci veľmi pracovne vyťažení, veľa akcii sme kvôli tomuto faktu museli odriecť a aj v súčastnosti je toto jeden z najhlavnejších problémov. Pre mňa osobne je ale kameňom úrazu kvalita organizovaných podujatí. Jednoducho po toľkých odohratých rokoch a koncertoch, po takých sklamaniach, nedodržaných podmienkach zo strany organizátorov, si už skutočne akciu na ktorej chcem hrať vyberiem. Mám dve deti a keď vidím, že akcia na ktorú mám ísť hrať, má úroveň krčmovej naj…..ky, tak budem určite čas tráviť radšej s nimi, alebo v skúšobni. Napríklad v decembri sme mali hrať, ako hlavný hosť na jednom podujatí a po deviatich hodinách čakania na vystúpenie nám zvukár odpálil PAčko a bolo vymaľované, išlo sa domov (smiech). U mňa tento stav nastal hlavne po šnúre koncertov v zahraničí, keď som vedel porovnať prístup ….. a prístup…... Určite si hudobníci, ktorí si možno prečítajú tento rozhovor povedia - „ Tak načo hráš? Vykašli sa na to!“, ale ja hranie milujem, len chcem, aby aj človek, ktorý akciu organizuje, vynaložil aspoň toľko energie k spokojnosti zúčastnených, ako ja.
Oliver: Bohužiaľ sa musím priznať, že čím ďalej, tým viac začínam mať akúsi čiastočnú averziu voči koncertovaniu a to práve kvôli početným, nie najlepším skúsenostiam, čo sa týka koncertovania hlavne u nás na Slovensku. Zažil som tu koncert, kde okrem zvukárov a sbskárov v publiku nebol prakticky jediný človek a bolo to jedine kvôli zlej propagácii a odfláknutej organizácii, kvôli ničomu inému. Vtedy už naozaj človeku nezostáva iné, ako spýtať sa samého seba: „Na čo to celé vlastne robím? Má vôbec cenu vykladať aparát z auta?” To ale určite neznamená, že nemám záujem hrať naživo, práve naopak a zažil som aj dobré koncerty, len mám pocit, že kvalitných akcií, kde by sa uplatnil možno aj náš žáner, akosi ubúda. Tieto faktory, ako aj mnohé iné, ktoré už uviedol Peťo, majú za následok to, že koncertovanie pre nás postupne prestalo byť prioritou a radšej venujeme náš čas nahrávaniu, natáčaniu, komponovaniu a následnému publikovaniu našich počinov predovšetkým na internete, ako to dnes robí vlastne už každý.
Jak to vůbec vypadá s metalovou, potažmo rockovou scénou ve vašem okolí? Je o tuhle muziky mezi lidmi zájem nebo spíše musíte o každého fanouška tvrdě bojovat?
Gabriel: Nie je metal jako metal. V našom chotári dominuje nová vlna tzv. nu metalu, HC a podobné odrody hudby „dnešnej mládeže“. Aj keď sa aj medzi nimi nájdu naši fanúšikovia, skôr si myslím, že ten „poctivý metalový fanúšik“ je už skoršieho dáta narodenia.
Na úplný závěr se ještě tradičně zeptám, co chystá Portikus pro své fandy v nejbližším období?
Oliver: Ako už bolo spomenuté, najbližší projekt, na ktorý sa naši fanúšikovia môžu tešiť je predovšetkým práve nový videoklip k skladbe “Reborn”, ktorý je momentálne v príprave.
Díky za rozhovor!
Peter: My ďakujeme za prejavený zájem a dúfam, že s najbližšími novinkami sa s vami budeme deliť v kratšom časovom rozmedzí! S pozdravom PORTIKUS.
RECENZE
www.portikus.sk
www.bandzone.cz/portikus
Při vyslovení jména Portikus určitě ne každý bude hned vědět, oč kráčí, takže si myslím, že vůbec neuškodí, pokud si na úvod povíme trochu více o dosavadní historii vaší kapely.
Peter: Portikus vznikol okolo roku 2003 v zostave Roland Stehlo (ex - gitara), Alexander Papanecz (basa), Peter Žíroš (bicie), Gabriel Kertész (spev). V tejto zostave sme v roku 2005 vydali debut „Virtual World“, CD sme nahrávali v bzeneckom štúdiu Shaark. V roku 2007 k nám pribudol Oliver Nagy (gitara), v tomto období kapela hodne koncertovala, absolvovali sme menšie európske turné po boku Neglected Fields, Absurd Conflict, u nás doma po boku Liquid Boggie Roll, toho roku sme dostali aj pozvánku na prestížny festival Metalcamp v slovinskom Tolmine, ktorú sme s radosťou prijali. Ďalšie zásadnejšie zmeny nastali v roku 2010, kapelu opúšťa Roland a v roku 2011 sme na výpomoc so škrekmi zobrali do kapely Roberta Uhrinca a v tejto zostave fungujeme dodnes.
Jak sami uvádíte, Portikus v podstatě vznikl na troskách vaší předchozí skupiny Fajront, která produkovala klasický bigbít. Co bylo tím hlavním impulsem a důvodem pro založení zbrusu nového tělesa, s dosti odlišným hudebním směrováním?
Peter: Hlavným impulzom bol fakt, že sme si už s bývalými spoluhráčmi nerozumeli po ľudskej stránke a najpodstatnejším ten, že sa totálne rozchádzali naše predstavy o ďalšom hudobnom smerovaní kapely a tak bolo jediným logickým riešením založenie novej kapely, z radov kapely Fajront sme sa v nej vyskytli Roland, Alexander a ja.
Alexander: Ako už Peter spomenul, hlavným dvôvodom na vytvorenie novej formácie bol fakt, že hudobné cítenie jednotlivý členov sa diametrálne líšilo a ako inštrumentálne trio sme sa rozhodli ísť svojim smerom. V roku 2003 sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s Gabrielom a keďže hudobná chémia medzi nami štyrmi fungovala úplne perfektne, rozhodli sme sa uviesť na svetlo sveta formáciu Portikus.
Ve vašem novém muzikantském ranku jste se rozkoukali docela rychle a poměrně brzy jste vydali i svoje debutové album „Virtual World“, pocházející z roku 2005, jemuž vlastně navíc ještě předcházelo dvouskladbové promo.
Peter: Áno, natočenie našej prvotiny bolo vyústením nášho dvojročhého snaženia od založenia Portikusu. Rozhodli sme sa natočiť všetky skladby, ktoré sme dovtedy skomponovali, takže platňa obsahuje 11 skladieb o stopáži hodne vyše hodiny, čo by sme si už určite dnes riadne premysleli (úsmev). Ako som spomínal, CD sme sa rozhodli nahrať v bzeneckom studiu Shaark. Vzápätí po dotočení platni sme ju podporili masívnym koncertovaním u nás doma, ale aj v zahraničí.
Jaké byly na prvotinu ohlasy a jak třeba reagovali na CD fandové, kteří vás znali ještě z dob vašeho hraní ve Fajrontu?
Peter: Recenzie a ohlasy na platňu boli vcelku slušné, CD sme predávali svojpomocne, prostredníctvom našej webovej stránky, na koncertoch a na to všetko sa predalo celkom slušné množstvo nosičov. Výborné recenzie sme objavili aj na latinskoamerických webových portáloch, čo nás v tej dobe príjemne prekvapilo.
Na vaši následující studiovou nahrávku však posluchači museli čekat opravdu dlouho. Když nepočítám další dvouskladbové promo z roku 2009, tak pauza mezi debutem a letos vydaným EP trvala sedm let. Jaká je hlavní příčina této dlouhé odmlky a co se v mezidobí v kapele dělo?
Gabriel: Koncom roka 2007 k nám pribudol ďalší gitarista Oliver, takže sa skladby už komponovali na dve gitary, ale v júni 2010 naše rady opustil Roland, čo malo za následok vypustenie dovtedy skomponovaného materiálu. Tieto personálne zmeny sú asi hlavnou príčinou.
Alexander: Po vydaní debutového CD "Virtual World" sme sa viacmenej venovali koncertovaniu nakoľko sa teda dalo popri pracovnom vyťažení a dá sa povedať, že príprava nových skladieb išla trochu bokom. S príchodom Olivera celá kompozícia skladieb nadobudla nové rozmery, ale ako už bolo spomenuté, niektoré skladby sa úplne vypustili, alebo sa prerobili od základov a samozrejme odchod Rolanda to celé skomplikoval.
Pomalu jsme se tedy přesunuli k vašemu aktuálnímu počinu, kterým je EP pojmenované „Reborn“. Pojďme si o něm říci něco bližšího.
Gabriel: Samotný názov sa vo mne sformoval hneď po vydaní nášho debutu „Virtual World“ a všetky nasledujúce texty som prispôsoboval tejto myšlienke. Tak, ako je to pri „Virtuálnom Svete“, kde popisujem vystúpenie z reality, tak aj tu som sa snažil vniesť do každej skladby akúsi líniu znovuzrodenia.
Peter: V prvom rade sme si nahrávanie „Rebornu“ veľmi užívali, v osobe Davida Kalosiho (Morpheus studio) sme našli jedného výnimočného človeka, ktorý svojou priateľskou povahou prispieval k celkovej pohode. Veľkou výhodou bol aj ten fakt, že od štúdia bývame len 30 km, takže sme točili v podstate v domácom prostredí. Celý proces bol taký o znovuobjavovaní, pretože pred tým sme veľa vecí riešili prostredníctvom managera, teraz sme si všetko riešili sami, hľadali štúdio, firmu, ktorá ti CD vylisuje, režiséra, ktorý ti natočí klip atď. Popritom sme získali veľa skvelých priateľov.
Nepřehlédnutelnou zajímavostí právě zmíněného nosiče je pro fanoušky nepochybně účast dvou důležitých hostů, konkrétně švédského zvukového mistra Jense Bogrena, který provedl mastering dvou nejnovějších skladeb a klávesisty Matta Guilloryho , jenž obstaral sólo v titulní věci. Můžete nám přiblížit, jak jste se dostali ke spolupráci s těmito chasníky a zda se třeba i v budoucnu dá mezi zmíněnými stranami očekávat vzájemná součinnost?
Oliver: Matt Guillory, ako aj Jens Bogren, sú v hudobnom svete, dá sa povedať, viac než dosť zaneprázdnené osobnosti. Dohodnúť spoluprácu s menami ich kalibru určite nie je jednoduché, takže radosť mať ich v “tíme” bola o to väčšia. V skratke by sa dalo povedať, že na spoluprácu pristúpili po tom, čo ich oslovila naša tvorba. Boli by sme samozrejme veľmi radi, keby sa aj v budúcnosti nejakým spôsobom podieľali na našej hudbe, kedže skúsenosti boli každopádne veľmi dobré.
Peter: Finančne náročné to rozhodne nebolo a už len tá skúsenosť a prístup zúčastnených by sami o sebe stáli za všetky peniaze.
Gabriel: Mne sa nápad využiť tieto možnosti veľmi zapáčil a radi ich využijeme aj v budúcnosti.
Když jsme teď právě mluvili o využití kláves v „Reborn“, tak mě napadlo, zda to pro vás bylo jenom takové zpestření nebo třeba plánujete do budoucna trvalé zařazení tohoto nástroje do vaší tvorby?
Gabriel: O klávesoch sme uvažovali už dávno, dokonca ešte pred príchodom Olivera do kapely, no nepodarilo sa nám nájsť vhodného kandidáta. Dnes je doba už na inej úrovni a aj vďaka tomu sa nám teraz podarilo zhrabnúť klávesového mága zo zámoria. Zaradenie do tvorby bude ale záležať od kompozície nových skladieb.
Oliver: Aj napriek tomu, že klávesáka v kapele nemáme, sme v poslednej dobe klávesy využívali určite viac, ako zriedkavo. Boli to vačšinou však jednoduchšie linky, programované buď priamo v štúdiu, alebo pripravené predom, samozrejme okrem Mattovho sóla v skladbe “Reborn“. Tento spôsob sa nám zatiaľ celkom osvedčil a myslím, že aj v budúcnosti to budeme prípadne riešiť podobne.
Dá se ve vaší muzice očekávat ještě nějaký další výrazný posun nebo zůstanete zhruba někde v poloze, kterou reprezentují dvě nejaktuálnější skladby? Ptám se i s ohledem na to, že jste k sobě před časem přijali druhého vokalistu Roberta.
Oliver: Ktorým smerom sa presne posunie tvorba kapely v budúcnosti možno predpovedať len tažko, avšak osobne mám pocit, že skladby “Reborn” a “Between the Light” zatiaľ najlepšie definujú náš súčasný štýl. Prípadné zmeny určite v budúcnosti vidím, kedže to má svoj prirodzený vývoj, ale nemyslím si, že by sme sa nejak výraznejšie odchýlili od toho, čo momentálne hráme. Čo sa týka screamov, Robo bol určite vynikajúcim prírastkom a samozrejme plánujeme jeho potenciál využiť v budúcnosti na maximum a to hlavne, keď je reč o vystupovaní naživo. V štúdiovom prostredí sme ho bohužiaľ ešte počuť príležitosť nemali, ale som celkom presvedčený, že spolu s Gabovým hlasom by tam mohol vzniknúť zaujímavý kontrast.
EP obsahuje nejen stopu zvukovou, ale i obrazovou, kterou představuje váš debutový klip k písni „My Faith“ a jestli se nepletu, tak momentálně chystáte i další video.
Gabriel: Myslím si, že dnes skladbu lepšie predáte, ak k nej máte aj obraz. Takže z tohoto titulu by som mal najradšej klip ku každej. „My Faith“ sa nám podaril veľmi dobre, tak dúfam, že aj nasledujúci klip bude sladkým ovocím nášho snaženia.
Peter: Áno, momentálne sú v plnom prúde prípravy k natáčaniu klipu ku skladbe „Reborn“. Réžiu bude mať pod palcom náš kamarát a režisér prvého klipu Martin Hossa.
Rád bych se ještě zastavil u koncertů. Pakliže se podívám do této sekce na vašem webu, tak zjišťuji, že za posledních cca 5 let jste v průměru odehráli tak 1 – 2 akce ročně, navíc většinou ještě na vaší rodné hroudě. Je to pouze chybná statistika, či nezájem ze strany pořadatelů o kapelu vašeho stylového zaměření? Případně vy sami už live vystoupení tolik nevyhledáváte?
Peter: Na túto otázku dávame väčšinou vyhýbavé odpovede, pretože podanie vysvetlenia vyznie veľmi alibisticky, ale dôvodov prečo už nehrávame tak intenzívne, ako pred rokmi, je hneď niekoľko - v kapele sme všetci veľmi pracovne vyťažení, veľa akcii sme kvôli tomuto faktu museli odriecť a aj v súčastnosti je toto jeden z najhlavnejších problémov. Pre mňa osobne je ale kameňom úrazu kvalita organizovaných podujatí. Jednoducho po toľkých odohratých rokoch a koncertoch, po takých sklamaniach, nedodržaných podmienkach zo strany organizátorov, si už skutočne akciu na ktorej chcem hrať vyberiem. Mám dve deti a keď vidím, že akcia na ktorú mám ísť hrať, má úroveň krčmovej naj…..ky, tak budem určite čas tráviť radšej s nimi, alebo v skúšobni. Napríklad v decembri sme mali hrať, ako hlavný hosť na jednom podujatí a po deviatich hodinách čakania na vystúpenie nám zvukár odpálil PAčko a bolo vymaľované, išlo sa domov (smiech). U mňa tento stav nastal hlavne po šnúre koncertov v zahraničí, keď som vedel porovnať prístup ….. a prístup…... Určite si hudobníci, ktorí si možno prečítajú tento rozhovor povedia - „ Tak načo hráš? Vykašli sa na to!“, ale ja hranie milujem, len chcem, aby aj človek, ktorý akciu organizuje, vynaložil aspoň toľko energie k spokojnosti zúčastnených, ako ja.
Oliver: Bohužiaľ sa musím priznať, že čím ďalej, tým viac začínam mať akúsi čiastočnú averziu voči koncertovaniu a to práve kvôli početným, nie najlepším skúsenostiam, čo sa týka koncertovania hlavne u nás na Slovensku. Zažil som tu koncert, kde okrem zvukárov a sbskárov v publiku nebol prakticky jediný človek a bolo to jedine kvôli zlej propagácii a odfláknutej organizácii, kvôli ničomu inému. Vtedy už naozaj človeku nezostáva iné, ako spýtať sa samého seba: „Na čo to celé vlastne robím? Má vôbec cenu vykladať aparát z auta?” To ale určite neznamená, že nemám záujem hrať naživo, práve naopak a zažil som aj dobré koncerty, len mám pocit, že kvalitných akcií, kde by sa uplatnil možno aj náš žáner, akosi ubúda. Tieto faktory, ako aj mnohé iné, ktoré už uviedol Peťo, majú za následok to, že koncertovanie pre nás postupne prestalo byť prioritou a radšej venujeme náš čas nahrávaniu, natáčaniu, komponovaniu a následnému publikovaniu našich počinov predovšetkým na internete, ako to dnes robí vlastne už každý.
Jak to vůbec vypadá s metalovou, potažmo rockovou scénou ve vašem okolí? Je o tuhle muziky mezi lidmi zájem nebo spíše musíte o každého fanouška tvrdě bojovat?
Gabriel: Nie je metal jako metal. V našom chotári dominuje nová vlna tzv. nu metalu, HC a podobné odrody hudby „dnešnej mládeže“. Aj keď sa aj medzi nimi nájdu naši fanúšikovia, skôr si myslím, že ten „poctivý metalový fanúšik“ je už skoršieho dáta narodenia.
Na úplný závěr se ještě tradičně zeptám, co chystá Portikus pro své fandy v nejbližším období?
Oliver: Ako už bolo spomenuté, najbližší projekt, na ktorý sa naši fanúšikovia môžu tešiť je predovšetkým práve nový videoklip k skladbe “Reborn”, ktorý je momentálne v príprave.
Díky za rozhovor!
Peter: My ďakujeme za prejavený zájem a dúfam, že s najbližšími novinkami sa s vami budeme deliť v kratšom časovom rozmedzí! S pozdravom PORTIKUS.
RECENZE
www.portikus.sk
www.bandzone.cz/portikus
