 |
 |
 |
9. 10. 2005SOILS OF FATE - Highest In The Hierarchy Of Blasting Sickness
|
Nedávno som tu recenzovala SOF album "Crime Syndicate" a dnes tu už mám počin, ktorý je "pokračovaním" v ich tvorbe. Pamätám si na nich, ako pekne nám zahrali pred pár rokmi v Žiline a páčilo sa mi aj spomínané album "Crime Syndicate". Zdalo by sa, že Švédi Mange Lindvall (gitara), Kevin Talley (bicie) a Henke Crantz (vokály, basgitara), majú pred sebou zdarnú gore/death metalovú "budúcnosť", no musím povedať, že toto CD ma troma vecami trošku sklamalo. No ako prvé by sa patrilo zhodnotiť obal. Na vrchu je pre nich typické zobrazenie "špiny osudu" , a teda nie moc príjemne pôsobiaci týpek s páskou cez oko a so zbraňou v ruke. Čo sa týka farieb a keď sa vôbec celý cover pocitovo pospája aj s názvom CD, pôsobí to tak ako má vzhľadom na tému celého diela, takže je to maximálne ubíjajúce. (Prvá vec, čo ma sklamala, hoci v princípe vystihuje to, čo má.) Keby som mala zhodnotiť ich "posun", v niečom je to vpred a v niečom vzad... Dobrou vecou na tomto kúsku, ktorá by sa ale mohla vyskytovať častejšie, je občasné sólo, ktoré ho vytrháva z miernej monotónnosti. Čo sa týka hudobníkov, servírujú naozaj veľmi presne a kvalitne zahratý gore/death metal, ale predsalen malá chybička tam je, ktorá však dosť zaváži. Hovorím o zvuku, ktorý na tomto CD moc dobroty nepobral. (To je druhá vec.) Niečo, čo mi ešte na počine nesedí, je tá monotónnosť, do ktorej už už chcú riffy zájsť, ale našťastie sa vždy tesne predtým, než by to začalo byť zdravie ohozujúce, zmení melódia a zachráni sa to. Hovorím hlavne o tom, že keď |
|
už hrá kapela nejakú tú melódiu častejšie dokola, mala by byť aspoň snaha o zmenu vo vokále, ktorá sa bohužiaľ nekoná (spevák pri frázovaní ostáva často v jednej polohe) a tým toto dielko trošku upadá a dochádza k spomínanej monotónnosti. (Tretia vec, čo ma kúsok sklamala.) Nechcem tým ale povedať, že by si skladby boli podobné, pretože tomu tak nie je. Tak a to mám za sebou prvú časť nahrávky, teraz ideme do pozitívnejších vôd. :-) (Zvuk je pochopiteľne na celom CD rovnaký, snáď okrem live kúsku.)
Tak teda, napriek tomu všetkému, čo som vyššie popísala, sú na tomto CD aj piesne, za ktoré by sa im prehrešok dal odpustiť. A to konkrétne piata pieseň, v ktorej drieme veľké a oživujúce prekvapko s malým sólom, na ktoré človek na tomto kúsku čaká ako smädný na vodu, keď sa túla po púšti. A tak "Faces Of The Deceased" odštartuje tú, podľa mňa lepšiu, časť nahrávky... Ide o viac dynamickejšiu a agresívnejšiu časť, aj čo sa týka vokálov, je to proste zrazu iné a svieže až do samotného konca. Takže ak by som to mala zhrnúť, keď sčítam klady a zápory, vychádza mi to nejak tak, že nadpriemer, no horší ako na predošlom počine. Ešte malá poznámočka, že na "Highest In The Hierarchy..." si v prvej piesni zahosťoval ich vlastný bubeník. Ako je to možné? Ide totiž o vydanie ich starého dema, ešte spred roka 2001, kedy uzrelo svetlo sveta ich debutové album "Sandstorm". :-) Čas: 34:59 Tracklist:
|
;)
Reklama
